Tomáš Ulej: Čítajú ho, lebo nadáva?

BRATISLAVA - Mladý slovenský stĺpčekár, internetový znalec a zakladateľ Zlatého fondu denníka SME Tomáš Ulej vydal u KK Bagalu debut Ale. Zbierka aforizmov a epigramov vám navodí smiech aj trpký úsmev. Tomáš je talentovaný autor, britký kritik, rovný človek a priateľ. Hovorili sme s ním takmer bez "bodiek", zato so samými "ale", ktorými nám v každej odpovedi dokazoval svoj literárny postreh.

Tomáš Ulej: Čítajú ho, lebo nadáva?
ALE pokrstil 3. augusta U Červeného raka v Bratislave borovičkou Tomáš Janovic Zdroj:Sly

Začneme tradične, ale nebudeme tak pokračovať. Kedy po prvýkrát?

Mal som asi pätnásť. Napísal som ho hneď potom, ako som si prečítal knihu Tomáša Janovica a je aj zbierke Ale ("Vytŕčanie z radu: Najviac z radu vytŕča nie ten, čo stojí napravo, ani ten, čo stojí naľavo, ale ten, čo stojí vpredu," pozn. red.)

Myslíš si, že tvoja tvorba je odo dna týmto vzorom ovplyvnená? Učil si sa písať na ňom?

Určite áno, vo veľkej miere. Hlavne Janovic ma naučil niečo, čo som vytušil a potom mi to potvrdil raz na káve - ´Tomáš, jedna jediná vec je dôležitá, ktorá sa ti zdá samozrejmá. Aforizmus je metafora, ak nie je, nie je to aforizmus.´ Bola to dôležitá, remeselná rada.

Myslíš, že keby si v tom čase čítal iného autora, teraz píšeš inak? Alebo si len podvedome lipol na niekom, kto už ti bol literárne blízky?

Mám pocit, že mal vplyv. Bolo obdobie, v ktorom som len vyslovene napodobňoval. Na druhej strane už predtým, než som jeho veci spoznal, som uvažoval podobne. Ale až Janovic mi ukázal, že môže ísť o literárne dielo.

´Žiadne činy, iba slová(k).´ UlejUkázal ti, že to má zmysel...

Áno. Bez neho by to možno išlo oveľa ťažšie.

Takže si sa naučil aforizmus považovať za metaforu. Čo ak ju tam čitateľ nevidí?

Potom je problém vo mne.

Ale čo keď niekto toho skrátka nie je schopný a priamočiare, prvoplánové veci si vyberá vo filme, v hudbe, v iteratúre?

Iste. Ale to, čo napíšem, by malo byť pochopiteľné každému. Alebo väčšine. Preto svoje veci uverejňujem na Facebooku, sledujem ako ľudia reagujú a cibrím sa v tom.

Je to údel alebo barlička novodobých autorov, že si to takto overujú? Tí, čo tvorili v inej dobe, takú možnosť nemali. Pomohla by im alebo ich tvorbu devalvovala?

Môže to veľmi pomôcť, ale aj veľmi uškodiť. Keby som sa riadil len tým, na čo ľudia najviac reagujú, tak môj najdôležitejší aforimus je Kybersex, ktorý je o orálnom sexe (Dostal som dnes miesto fajky, dvanásť šťuchov, štyri lajky," pozn. red.).

Možno je na internete, lebo je o internete.

Nie, ďalší obľúbený je tiež sexuálny - o práci a vernej milenke („Práca je jediná verná milenka. Bez teba sa neurobí ani sama,“ pozn. red.). Keby som na to prihliadal príliš, píšem len takto. A to samozrejme nechcem.

´V čom pravica nepoľaví, to ľavica nepopraví.´ Ulej

Takže si netreba overovať všetko.

Treba to robiť s mierou a s nadhľadom brať reakcie ľudí. Ak nejaký pokus nepochopí nikto, asi bude problém vo mne. Ale ak sa to veľmi šíri, to ešte neznamená, že je to najlepší aforizmus.

Nemáš pocit, že si skôr stará škola? Poznám ťa a viem, že inklinuješ k tradičnejším menám a formám umenia. Naproti tomu tvoje témy s tou tradíciou kráčajú v peknom kontraste.

Aj keď moje témy sú často erotické a sexuálne, mám pocit, že stará škola som.

Je pre teba sklamaním a meradlom, keď tvoji najbližší aforizmus nepochopia alebo neprijmú?

Neviem, čím to je, možno by psychológ v tom našiel diagnózu, ale svojim blízkym tvorbu čítať nedávam. Moji rodičia sa k nej dostali, až keď som im doniesol knihu, lebo som musel.

Podobne je to s článkami. Vadí mi, keď ma čítajú. Mám pocit, že ak ma budú chváliť, tak preto, že ma majú radi, ak ma budú haniť, tak preto, aby som sa zlepšil. Chcem aby náš vzťah bol o osobnejších veciach.

To sa týka aj partneriek?

Áno. Môj postoj je rozporuplný. Som rád, že moja priateľka sa z toho teší, podporuje ma, chce mi povedať svoj názor, ale na druhej strane ho nerád počúvam.

Bolo by cťou alebo potupou, keby sa tvoje aforizmy prenikli trochu nižšej komunikácie a vychádzali napríklad v krížovkách?

Asi nebolo. Len sa obávam o tých ľudí, čo by tri hodiny lúštili krížovku a nakoniec tam našli môj aforizmus (smiech).

´Diabol je posledný džentlmen. Zvádza, lebo mu ide o dušu.´ UlejTakže ti nebude vadiť, keď budeš na novinovom papieri popri druhotriednych vtipoch?

Otázka je, čo si pod tým predstaviť. Moje vety sa tiež niekomu môžu zdať druhotriedne, tým, že sa napríklad na nich nezasmejú. Na vyššiu a nižšiu formu sa nerád hrám.

Keď dosiahneme určitú métu, väčšinou začneme túžiť po inej. Kam by si sa chcel dostať teraz?

V súčasnosti rozmýšľam nad niečím, čo by sa mohlo podobať na román, aj keď ešte si neverím. Je to veľmi ťažké, už len napísať poviedku, niečo celkom iné, ako robím teraz.

Aforisti nepíšu romány, však?

Nie. Ale ja to chcem skúsiť.

Kde, ako a v akej forme by si si sám seba rád prečítal? Majú tvoje aforizmy zaznieť na svadbách, v ľudských rozhovoroch? Túžiš po zľudovení?

Bolo by úžasné, kedy niektoré zľudoveli.

Si ochotný zaplatiť daň za anonymitu – ľudia by nevedeli, kto ich napísal?

Toto sa stalo napríklad u nás doma, keď si môj brat otvoril knihu Vlada Jančeka a povedal - ´to som už počuť stokrát, to odniekiaľ odpísal´. Pritom Janček ten epigram skutočne vymyslel. Chudák.

Mne by to asi nevadilo. Ak by moje aforizmy ľuďom nejakým spôsobom pomohli, posunuli ich niekam, nestojím za tým, že musia cestovať aj s mojím menom. Na „copyrightoch“ si nepotrpím.

´Pri káve: Aj by si chcel byť slávny ako cibetka, ale hovno pre to robíš.´ UlejČím je aforizmus lepší od iných krátkych literárnych foriem? Keby si robil PR aforizmu,s čo by si povedal?

Mám vymyslieť slogan? ´Aforizmus – zmestí sa aj do esemesky´ (smiech). Je to žáner, ktorý svedčí súčasnej rýchlej dobe. Asi tým by som sa ho snažil predať. Rýchly a poučný. Rýchly orgazmus.

Je aforizmus silnejší s rýmom alebo bez?

Rovnako. Niekedy rým môže byť barličkou.

Je pravdivá fráza, že sa tvorí najlepšie v emočne vyhrotenom, depresívnom životnom období?

Je to tak. Neviem prečo, to je opäť psychologická otázka. Keď som šťastný, tvoriť tak veľmi nepotrebujem. Možno preto, že z pozitívnych vecí ľahšie vznikajú gýče. Asi o tých šťastných okamihoch už bolo toľko povedané, že to nie je až tak autorsky zaujímavé.

Keď som po rozchode, denne píšem 20 aforizmov. Inak tak jeden týždenne. Jediným úskalím môže byť, že človek potom vytvára aj nekvalitné veci. Je tam pohrúžený do svojich problémov, že racionálne sa na svoje výplody skrátka pozrieť nedokáže. Také veci potrebujú odležať a zoškrtať.

Čo je odpoveďou na dobrý aforizmus? Smiech, ticho, napätie, stiahnutie žalúdka?

Keď počujem aforizmus, málokedy sa smejem nahlas, pousmejem sa alebo kývnem hlavou – príde taký ten heuréka moment. Je to také kýchnutie mozgu, očistné.

Sledoval si tieto odozvy na prvej čítačke na Pohode a na bratislavskom krste?

Áno a dal som si ich aj natočiť. Bál som sa, že ľudia od aforizmu čakajú to, čo od vtipu, nejakú hurónsku zábavu.

´Slovenská gymnastika: Najskôr ťa donútia skloniť hlavu, potom ohnúť chrbát a nakoniec ti povedia: musíš sa s tým vyrovnať.´ UlejPodceňujú ľudia aforizmus? Pripadáš mi trochu ako osveta.

Na Slovensku je asi ten problém, že sa za ne skrývajú rôzne politické kortešačky a považujú sa zaň veci, ktoré ním nie sú. Aj tu sa prejavuje naša slovenská malosť.

Nie si vulgárny človek, ale používaš vulgarizmy a píšeš „od huby“. Ako reagovali tvoji rodičia? Mal si predom odpustené?

Áno, to je asi presné. Aj keď trošku im to zrejme vadilo. Vyrastal som v tradičnej kresťanskej rodine. Jasné, že svoju knihu u nás na dedine nerád ukazujem (smiech).

Niekedy rozmýšľam, či v erotických témach neprekračujem pomyselnú hranicu, lebo to k tomu sa dá ľahko skĺznuť. Veľmi o každom jednom uvažujem.

Ako vytýčiť hranicu medzi spravodlivým a urážlivým?

Pri sexuálnych témach je to ťažké. Vidieť aj na čítačkách, že na tieto veci ľudia najlepšie reagujú. Otázka je, či sa ľudia smejú nad kvalitou aforizmu alebo na tom, že mal niekto odvahu v priamom prenose povedať slovo „p..a“.

Výstižné. Čítanie aforizmov je kapitola sama o sebe. Je tam málo slov a intonačne sa celkom môže stratiť pointa.

Aforizmom ubližuje už len to, že sa čítajú nahlas a že ich ľudia nevidia.

Je ťažké písať koncepčne, napísať aforizmus ako gesto, dar?

Neuveriteľne. Na Vianoce som chcel napísať niečo priateľke. Ale samozrejme – malo to byť niečo pozitívne (smiech), čo je náročné. K tomu aforizmu mám citový vzťah, ale jeho umelecká hodnota je podľa mňa nulová.

´Stará láska nehrdzavie, aj keď už máš novú. Skončila však práve preto, že nebola z kovu.´ UlejMal by si písať len expriateľkám (smiech). Nie je to preto, že osobné veci sa píšu ťažšie, chceme ich presnejšie definovať, lebo ich prežívame intenzívnejšie?

Nie, mnoho mojich aforizmov je osobných. Je jednoduché niečo povrchne ospevovať, za socializmu sa to robilo nonstop, ale náročné napísať niečo pozitívne a hodnotné zároveň..

Hlavným cieľom aforizmu je niečo vkusne vytknúť?

Janovic to pomenoval presne, keď svoju knihu nazval Smutné anekdoty. Áno, v dobrom humore je vždy osteň smútku a jemnej výtky. Má po ňom na jazyku ostať pachuť istého zistenia. A možno aj žiaľu...

Ďalšie info o Ulejovi nájdete na Facebooku.
Knižka ALE aj s audiom v podaní Kristíny Farkašovej v každom dobrom kníhkupectve a aj ako e-kniha.

Bohdana Ondrášková

Redaktorka
 

Diskusia

Čo si myslíte o aforizmoch a myšlienkach Tomáša Uleja?

Najčítanejšie