Povstane z popola? V Bratislave chcú oživiť zbúranú dominantu

BRATISLAVA – Začiatok obnovy alebo ďalší nereálny sen? Na Rybnom námestí v centre Bratislavy by už o štyri roky mohla vyrásť (staro)nová dominanta – židovská synagóga, ktorú zbúrali v apríli 1969. Na mieste chcú teraz postaviť jej vernú kópiu.

Povstane z popola? V Bratislave chcú oživiť zbúranú dominantu
Takto by to vyzeralo, keby sa synagógu podarilo znova postaviť. Zdroj:OZ VBS

„Každý, kto príde do Bratislavy, uvidí Dóm sv. Martina a vedľa neho Neologickú synagógu, čo bolo symbolom náboženskej tolerancie mesta, kým ju nezlikvidovali komunisti,“ priblížil zámer jeho hlavný iniciátor, herec a podnikateľ Andrej Hryc.

Aby myšlienku zrealizoval, spolu s akademickým sochárom Jurajom Čutekom, architektom Karolom Kállayom, bývalým rektorom Ekonomickej univerzity Jurajom Sternom a známym neurológom Pavlom Traubnerom založili občianske združenie Vrátime Bratislave synagógu.

Kópia ako originál

Podľa Hryca je cieľom postaviť úplnú repliku zničeného chrámu, ktorý mal pôdorys 20 krát 20 metrov a vežu vysokú 24 metrov, čo je zhruba výška osempodlažného domu.

Keďže na pôvodnom mieste by už stavbe prekážal Most SNP, synagógu by bolo treba asi o 15 metrov posunúť ďalej do Rudnayovho námestia. „Vyrátali sme, že sa tam pohodlne zmestí,“ ubezpečil Hryc.

Pri projektovaní repliky by sa mali využiť pôvodné plány Neologickej synagógy, ktoré autori nápadu našli v mestskom archíve. Podľa nich by sa dala celkom verne postaviť vonkajšia časť budovy v maurskom štýle, no presné detaily interiéru nie sú známe.

Zdroj: OZ VBS
Tu by si architekti museli pomôcť tým, ako vyzerajú podobné stavby na Slovensku. Pokiaľ sa však bude dať, pridŕžali by sa originálu.

Obnovená synagóga by už nemala slúžiť na náboženské účely, ale ako multifunkčné kultúrne stredisko – najmä na divadelné predstavenia, ale aj na koncerty či výstavy.

Zároveň by bola i pamätníkom holokaustu. Na vonkajšej strane by mala mramorovú stenu, kam by vytesali mená všetkých – približne 7 000 bratislavských židov, ktorí počas druhej svetovej vojny zahynuli v koncentračných táboroch.

Stavba za päť miliónov

Peniaze na stavbu synagógy chce občianske združenie vyzbierať rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je verejná zbierka formou darcovskej SMS v hodnote jedného eura. „Ohľadom nej si nerobím veľké ilúzie, preto sa obrátime aj na nadácie a fondy v zahraničí,“ naznačil Hryc.

Koľko bude stáť celý projekt, sa podľa Kállaya nedá ešte presne určiť. „Podľa nášho odhadu by to malo byť 4,5- až päť miliónov eur,“ spresnil architekt.

Hryc je presvedčený, že sa potrebnú sumu podarí vyzbierať. K tomu by malo pomôcť aj to, že v Bratislave pôsobil najväčší židovský učenec 19. storočia, rabín Chatam Sofer. V cudzine je údajne dosť možností, ako investície získať.

Zástupcovia občianskeho združenia odmietajú predstavu, že by si na projekt museli zobrať úver. Ten by podľa Hryca nemali ako splatiť.

„Takéto zariadenia dnes na seba nemôžu zarobiť. Myslím si, že tie peniaze vyskladáme. Má to šancu na úspech,“ nezapochyboval známy herec. Ako dodal, investície by chceli získať za dva roky, potom by rozbehli prípravné práce.

Pozemok, kde by sa stavalo, patrí mestu. Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal potvrdil, že projekt podporuje a magistrát mu vyjde v ústrety. Podporu vyjadrila i židovská náboženská obec či izraelské veľvyslanectvo.

Pochybnosti pamiatkarov

Odborníci sú pri hodnotení tejto iniciatívy opatrní. Podľa pamiatkarov bude záležať na tom, ako bude projekt presne vyzerať, lebo priestor a podmienky na mieste, kde synagóga kedysi stála, sa už nenávratne zmenili.

„Z pamiatkového hľadiska repliky odporúčame vtedy, ak ide o pôvodné miesto a tvar, ale aj o pôvodný materiál. Teda, ak sa plánovaná stavba čo najviac približuje originálu,“ vysvetlil Ivo Štassel, historik umenia a riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.

Zdroj: OZ VBS
Ak replika tieto parametre nespĺňa, nemôže sa tak nazývať. A to je aj problém predstaveného zámeru. Synagógu by už totiž nemohli postaviť na pôvodnom mieste, ale museli by ju mierne posunúť dozadu, tam, kde sa v minulosti nachádzal hostinec U zlatého slnka.

„Z pamiatkového hľadiska je to otázne. Na druhej strane je však pozitívne, že sa na to miesto snažia vrátiť časť histórie,“ zhodnotil Štassel.

Podobne sa vyslovil i Peter Jurkovič z Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Keďže historické centrum metropoly patrí do mestskej pamiatkovej rezervácie, práve pamiatkari budú rozhodovať, či tejto stavbe dajú zelenú.

„Je to diskutabilné. S iniciátormi sme sa zatiaľ rozprávali len nezáväzne. Zdá sa to byť pekná myšlienka, prinavrátiť historickú stopu na toto miesto, ale treba zohľadniť veľa faktorov. Kým nám nepredložia konkrétny zámer, nemôžeme sa k tomu vyjadriť,“ zdôvodnil Jurkovič.

Repliky – trapasy a karikatúry?

Stavať kópiu synagógy, ktorá padla za obeť bývalému režimu, nepovažuje za najšťastnejší nápad ani Štefan Šlachta, bývalý hlavný architekt Bratislavy.

Návrat do minulosti je podľa neho vždy veľkým rizikom. „Ak by to malo dopadnúť tak, ako tá maketa synagógy, čo tam stála predtým, tak by to bol trapas. Replikou mal byť aj obnovený Starý most, no to, čo dokončujú, je jeho karikatúrou. A podobných príkladov je na Slovensku veľa,“ upozornil Šlachta.

Zdroj: OZ VBS
Ako priznal, repliky neuznáva a je rozhodne proti tomu, aby sa u nás stavali. Na Rybnom námestí sa navyše zmenila urbanistická situácia, celý priestor je už iný ako pred 50 rokmi. Podľa Šlachtu by bolo lepšie dať priestor súčasným architektom, aby vytvorili niečo nové.

Na výhradu, že vo Varšave z replík postavili celé Staré mesto, zbombardované za vojny, a že sa takto stavia i v západnej Európe, Šlachta povedal, že tam boli iné okolnosti. Pri Poliakoch išlo napríklad o otázku národnej hrdosti. „Im to zbúrali Nemci, my sme si to zbúrali sami,“ porovnal architekt.

Hryc však nesúhlasí. „Vo svete sa už údajne repliky nerobia. Ale to si môže dovoliť povedať Paríž, nie Bratislava. Celý Berlín a celá Varšava sú repliky,“ uzavrel Hryc.

Radovan Krčmárik

Redaktor
 

Diskusia

Ste za to, aby postavili repliku zbúranej synagógy?

Najčítanejšie