Ľudia sa prestávajú druhým pozerať do očí. Rozptýli ich telefón, aj okoloidúci

AUSTIN (TEXAS, USA) – Je to poriadna otrava, keď sa s niekým rozprávate a jeho oči pravidelne ubiehajú k jeho smartfónu alebo niekomu, kto vám práve prebehol za chrbtom. Rozhovory doslova „z očí-do očí“ sa pritom podľa odborníkov postupne vytrácajú z nášho každodenného života. A to aj napriek tomu, že dokážu mnohé zmeniť.

Ľudia sa prestávajú druhým pozerať do očí. Rozptýli ich telefón, aj okoloidúci
Koľko sa pozeráme jeden druhému do očí? Menej ako by sme vraj mali.

Dospelí ľudia udrživajú očný kontakt počas 30 až 60 percent trvania bežného rozhovoru. Zistili to analytici americkej spoločnosti zameranej na komunikáciu Quantified Impressions, keď skúmali ako sa tri tisícky ich respondentov rozprávali s jednotlivcami a skupinami.

Prišli ale tiež k záveru, že to je oveľa menej ako v minulosti. Do očí by sme sa podľa ich názoru mali pozerať až dve tretiny času (60 až 70 percent) z rozhovoru, keďže práve takýto pomer pomáha vytvoriť emocionálnu väzbu.

Vinník? Technológie i firmy

Najväčšou bariérou sa pritom stávajú práve zariadenia, ktoré majú komunikáciu zjednodušiť – smartfóny alebo tablety. U ľudí medzi dvadsiatkou a tridsiatkou už je „takmer kultúrne akceptované zdvihnúť telefón pri večeri alebo si na stretnutí pozerať športové výsledky,“ tvrdí prezident Quantified Impressions Noah Zandan.

Ako ďalej uvádza Wall Street Journal, niektorí psychológovia takéto správanie pripisujú aj strachu. Najmä mladí ľudia sa totiž boja, že im v momente konverzácie unikajú iné spoločenské možnosti. A dvojnásobne to platí o tých, ktorí sú nespokojní buď so svojím partnerom, alebo životom.

Fenomén mobilov vytláča zo života komunikáciu tvárou v tvár, tvrdí sociologička

Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o problém Ameriky, nie je to celkom tak. Aj Slováci, najmä po dvadsiatke, sa prikláňajú k striedmejšej výmene pohľadov a obmedzenejšej komunikácii. Myslí si to aj lektor neverbálnej komunikácie spoločnosti Balanced Dušan Straňák.

"Mladí ľudia sú introvertnejší. Uprednostňujú komunikáciu prostredníctvom elektronických médii. Na školeniach sú často potichu a reagujú až spätne, napríklad cez e-mail," popísal prejavy pre Aktuálne.sk. 

Pohľady miznú aj v práci

Podobné návyky si pritom mladí dospelí prenášajú aj na pracovisko. Zodpovednosť však nenesú len oni, ale aj zamestnávatelia. Tí im stále viac umožňujú pracovať doma alebo mimo kancelárie, a tak ich postupne učia komunikovať viac prostredníctvom technológii, ako na osobnej úrovni.

Potvrdzujú to aj skúsenosti zakladateľky atlantskej tréningovej spoločnosti Professionalism Matters Dana Brownlee. Ako vysvetlila pre Wall Street Journal, moderné prostriedky pracovníci často využíjú aj vtedy, keď to nie je potrebné.

Za menej očného kontaktu môžu aj smartfóny a nové technológie.

„Ľudia telefonovali na stretnutia z kancelárii, aj keď v skutočnosti sedeli len o niekoľko pracovných miest ďalej,“ popísala najextrémnejšie formy.

Ako dlho sa pozerať?

Možnosti, ktoré očný kontakt pritom ponúka sú mimoriadne široké. Dokážu veľa prezradiť o tom, kto rozpráva, ale môžu slúžiť aj ako nástroj na ovplyvňovanie ľudí.

V situácii jeden na jedného Decker odporúča udržať očný kontakt počas 7 až 10 sekúnd. Kratší čas totiž vyvoláva u počúvajúceho pocit nedôveryhodnosti, nervozity a nízkej pripravenosti hovoriaceho.

Pri skupine sa ale tento úsek musí o niečo skrátiť - asi tri až päť sekúnd. Rečník vďaka tomu dokáže zapojiť širšiu skupinu poslucháčov. Tipy pridáva aj Tomáš Harenčák zo slovenskej spoločnosti Balanced.

"Ak hovoríte pred skupinou ľudí, pozerajte sa na všetkých. Pokiaľ je to väčšia skupina, nájdite si ľudí, medzi ktorými budete meniť očný kontakt. Určite sa nepozerajte na podlahu, do okolia, sledujte ľudí pred vami. Venujte im vašu pozornosť," radí.

Rozdielne vnímanie pohľadu prináša aj kultúra. Štúdia uverejnená vo vedeckom časopise Plos One uvádza, že v niektorých oblastiach je pohľad do očí považovaný za drzosť. Ázijci zase na rozdiel od Západu vnímajú uprený pohľad ako prejav hnevu a neprístupnosti.

Negatívne pôsobí aj opačný extrém – pridlhý očný konakt. Ak presahuje desať sekúnd môže znamenať hrozbu a agresivitu, alebo dokonca pôsobí zastaršujúco. Iný názor ale môžu mať zamilované páry, ktoré si týmto spôsobom často prejavujú náklonnosť.

Zdroj: Wall Street Journal, online.wsj.com


Kam sa pri rozhovore pozerať?

Tomáš Harenčák, Balanced

1. Pokiaľ sa neviete niekomu priamo pozerať do očí počas konverzácie, pozerajte sa na bod medzi jeho očami.        

2. Pokiaľ chcete, aby vás druhý vnímal ako nadradeného, pozerajte sa mu nie do očí, ale na čelo, na miesto kde začínajú vlasy.

3. Ak chcete, aby rozhovor s vami druhý človek vnímal ako priateľský a komfortný pozerajte sa mu na dolnú časť tváre, nos, ústa.

Red Zahr

Ondrej Kubovič

 

Diskusia

Kontrolujete sa pri osobných stretnutiach mobil?

Najčítanejšie