KDH chce opäť meniť interrupčný zákon

Bratislava - Ženy, ktoré sa rozhod...

Predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Pavol Hrušovský počas zasadnutia Rady KDH v Žiari nad HronomPredseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Pavol Hrušovský počas zasadnutia Rady KDH v Žiari nad Hronom Zdroj: SITA/Dušan Hein

Bratislava - Ženy, ktoré sa rozhodnú pre interrupciu, by mal lekár najprv oboznámiť s alternatívnymi možnosťami, ako je napríklad odovzdanie dieťaťa na adopciu, alebo dokonca jeho vynosenie v utajení.

Navrhuje to Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) v malej novele interrupčného zákona, ktorú v piatok poslanci tejto strany predložili do parlamentu.

Predseda KDH Pavol Hrušovský zdôraznil, že hnutie je naďalej principiálne proti interrupciám, v súčasnosti však nie je šanca na to, aby bol ich zákaz priechodný v parlamente. Preto sa rozhodli pre čiastkové riešenie, ktoré spočíva v tom, že žena bude informovaná nielen o zdravotných rizikách interrupcie, ale aj o alternatívnych možnostiach. Na ich zváženie by mala dostať tri dni.

"Nie je to stranícka téma, budeme sa snažiť o čo najširšiu podporu v parlamente," poznamenal Hrušovský, podľa ktorého by takto kompromisne formulovaná iniciatíva mohla získať podporu krížom cez celé politické spektrum.

Pod návrhom je zatiaľ okrem Hrušovského a podpredsedu KDH Daniela Lipšica podpísaná aj Ľudmila Mušková z ĽS-HZDS.

"Chcem pomôcť nenarodeným deťom i ich matkám," uviedla  Mušková. Podľa nej mnohé ženy po interrupcii majú výčitky svedomia, preto novela by mala žene vytvoriť priestor, aby získala čas na rozhodnutie, či si dieťa ponechá alebo sa rozhodne pre interrupciu. ,,Je tiež potrebné, aby žena vedela, aké zdravotné následky môže interrupcia znamenať pre ňu samú," dodala.

Zdroj: SITA

Podľa Hrušovského novela mení tiež termín "prerušenie tehotenstva" na "ukončenie tehotenstva", čo podľa neho presnejšie vystihuje povahu zákroku.

Daniel Lipšic tvrdí, že slovenský interrupčný zákon je jeden z najliberálnejších v Európe. "Štát by mal v zákonoch prejaviť istú preferenciu a nebyť neutrálny," dodal Lipšic, podľa ktorého práve informovaním o iných možnostiach štát dáva najavo, že preferuje narodenie dieťaťa.

"Akýkoľvek dôvod má prednosť pred nenarodeným životom," komentoval ustanovenia zákona, podľa ktorých žena nie je povinná odôvodňovať rozhodnutie podstúpiť interrupciu.

Ak by kompromisný návrh KDH získal v parlamentnom pléne podporu, novela by vstúpila do platnosti 1. mája 2008.

Novela zákona z dielne KDH nie je reakciou na rozhodnutie ústavného súdu, podľa ktorého vyhláška upravujúca možnosť interrupcie v prípade geneticky poškodených plodov prekračuje rámec zákona. Tento problém bude pravdepodobne riešiť svojou novelou ministerstvo zdravotníctva, nie je však pravdepodobné, že by ju KDH podporilo.

 

Diskusia

Najčítanejšie