Hedvigu nikto nezbil, tvrdí Labaš v novom posudku

Bratislava - Študentku Hedvigu Malinovú nikto nezbil. Taký je verdikt dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Petra Labaša v...

Zdroj: TASR

Bratislava - Študentku Hedvigu Malinovú nikto nezbil. Taký je verdikt dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Petra Labaša v posudku, ktorý mal hotový už začiatkom minulého týždňa.

Aktuálne.sk to potvrdil dôveryhodný zdroj.

"Ja o ničom neviem, ak niečo chcete, obráťte sa na generálnu prokuratúru, mne už nevolajte," zareagoval nervózne Labaš. Aktuálne.sk zaujímal nielen Labašov verdikt, ale aj dôvody, prečo mu to trvalo až poldruha roka.

Labaš však prokuratúre sľúbil dodať posudok už viackrát, termín posúval. Raz už posudok zdravotného stavu Malinovej prokuratúre poskytol, no tá nebola s výsledkom spokojná a dala ho preto profesorovi prepracovať.

"Pokiaľ mi hovoríte, že posudok je v jej neprospech, odpoveď môže byť len jedna jediná. Musím sa oboznámiť s výsledkom znaleckého posudku a potom sa k nemu vyjadrím," zareagoval pre Aktuálne.sk Malinovej-Žákovej advokát Roman Kvasnica.

Celá kauza podľa predchádzajúcich vyjadrení bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku pritom stojí na znaleckom posudku, ktorý mal vypracovať dekan Lekárskej fakulty.

Hedvigu posudzovali tí, ktorým to zákon nedovoľuje

Kvasnica vzniesol výhrady už k prvému znaleckému posudku Labaša. Advokát Hedvigy Malinovej napadol fakt, že minimálne deväť lekárov, ktorí mali spolupracovať na vypracovaní pôvodného znaleckého posudku v čase jej údajného napadnutia, nezložili sľub znalca.

Podpísal posudok sám

Peter Labaš ako jediný pôvodný posudok aj podpísal. Podľa profesora Labaša je však jedno, ktorý z lekárov je znalcom, lebo plnú zodpovednosť za výsledky posudku prebral on.

Podľa lekára si Malinová mohla spôsobiť zranenia sama, napríklad tak, že sa pohrýzla do pery. Navyše, zranenia si podľa Labaša spôsobila ešte pred údajným útokom 25. októbra 2006. Nezbil ju vraj nikto.

Zdroj: SITA

Na posudku sa malo podieľať okrem Labaša ďalších dvanásť lekárov. Niektorí zo zainteresovaných lekárov sa od posudku dištancovali a svoju účasť na jeho vypracovaní odmietli. Roman Kvasnica to považuje za absurdné, argumentuje platným zákonom.

Zo zákona č. 301/2005 trestného poriadku vyplýva, že akýkoľvek posudok, ktorý nevypracoval oficiálny znalec, nemôže byť použitý k právnym úkonom.

"Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname znalcov, nemôže podať znalecký posudok alebo podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konania pribrať aj inú osobu s potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi, ak s tým súhlasí. Taká osoba je povinná pred vykonaním znaleckej činnosti zložiť sľub podľa osobitného zákona; ak ide o právnickú osobu, sľub zloží fyzická osoba poverená touto právnickou osobou vykonaním znaleckej činnosti," píše sa v zákone.

Právny subjekt

Ani generálnej prokuratúre neprekáža, že lekári, ktorí sa mali podieľať na vypracovaní posudku, nie sú znalci a ani nezložili sľub znalca.

Námestník generálneho prokurátora Ctibor Košťál vtedy povedal, že posudok si objednali od Lekárskej fakulty UK a tá vystupuje ako poverený znalecký ústav.

"Pán advokát preukázal, že nepozná trestný poriadok, lebo toto je znalecký posudok ústavu, nie znalecký posudok konkrétnej osoby. A práve od ústavu záleží, koho poverí spracovaním jednotlivých častí posudku. Za správnosť posudku zodpovedá ústav, v tomto prípade Lekárska fakulta UK. Nás nezaujíma, či tí ľudia sú súdni znalci alebo nie sú," povedal ešte v septembri 2009 pre Aktuálne.sk Košťál.

Kvasnica však upozornil, že Lekárska fakulta nie je právnym subjektom, a preto prokuratúra mohla požiadať o vypracovanie znaleckého posudku len Univerzitu Komenského ako právny subjekt. Jej štatutár mal určiť, kto sa bude na vypracovaní posudku podieľať.

"O tom, kto má vypracovávať posudok, má rozhodnúť rektor UK. Podpísané pod posudkom majú byť osoby, ktoré určí rektor. Vyplýva to zo skutočnosti, že Lekárska fakulta nemá právnu subjektivitu," tvrdil Kvasnica.

Kauzu Hedvigy Malinovej chcela Generálna prokuratúra ukončiť do augusta 2008, neskôr požiadala ešte o lekársky posudok. Jeho vypracovanie sa neustále naťahovalo, trvalo vyše roka.

Nekonečný príbeh

Prípad Hedvigy Malinovej sa začal 25. augusta 2006, keď ju podľa jej verzie v Nitre zbili dvaja holohlaví mladíci za to, že hovorila po maďarsky. Išla na skúšku na fakultu a cestou hovorila po maďarsky. Počas útoku jej údajne napísali na blúzku protimaďarské nápisy.

Polícia po krátkom vyšetrovaní skonštatovala, že študentka si incident vymyslela a obvinila ju z krivého svedectva.

Viktor Žák, bývalý riaditeľ nemocnice v Nitre, kde Malinovú ošetrovali, vtedy tvrdil, že ženu zbili. Podľa neho mala pomliaždeniny na bruchu a stehnách. Znalec, ktorý však prehliadol pacientku až o niekoľko dní, skonštatoval absenciu poranení, čo bolo v rozpore s tvrdeniami ošetrujúcich lekárov.

Z poškodenej obvinená

Polícia začala trestné stíhanie vo veci zločinu lúpeže proti neznámym páchateľom. Deň nato zverejnila identikity údajných páchateľov. O prípad sa začali zaujímať nielen slovenské, ale aj maďarské médiá, a rovnako aj politici z oboch strán Dunaja.

Polícia následne 9. septembra priviezla Hedvigu na výsluch, ktorý trval vyše päť hodín. Zvrat vo vyšetrovaní prišiel o dva dni nato.

Zdroj: SITA

Polícia zastavila trestné stíhanie, pretože "bolo preukázané, že skutok sa nestal".

Argumentov bolo viac. Z mobilu, do ktorého mala Hedviga po maďarsky hovoriť, nebol zaznamenaný v ten deň žiadny hovor. Podľa znaleckého posudku vraj Malinová neutrpela zranenia. Tretím argumentom bol, že písmo na blúzke údajne vykazovalo spoločné znaky s písmom Hedvigy Malinovej.

Kauza sa definitívne spolitizovala 12. septembra 2006, keď minister vnútra Robert Kaliňák a premiér Robert Fico zorganizovali tlačovú besedu, na ktorej poskytli médiám informácie o vyšetrovaní. Viaceré informácie, ktoré odzneli na tlačovej besede, však neskôr vyvolali otázniky o ich objektivite.

Čítajte viac:

Hedviga Malinová zareagovala hneď na druhý deň. Povedala, že polícia počas vyšetrovania vyvíjala nátlak a nútila ju priznať sa, že si útok vymyslela. Minister vnútra Robert Kaliňák a policajný prezident Ján Packa zorganizovali v reakcii na jej vyhlásenie tlačovú konferenciu, na ktorej zverejnili podrobnosti z vyšetrovacieho spisu.

Prvým právnym zástupcom Hedvigy Malinovej sa stal poslanec opozičnej SMK Gábor Gál. Tým k spolitizovaniu kauzy prispela svojou časťou aj samotná Hedviga. K zmene advokáta však prišlo takmer okamžite. Už 19. septembra 2006 sa začal prípadu venovať advokát Roman Kvasnica.  

Akcia SIS?

Ďalším zvratom v prípade bol 10. november 2006. Polícia dostala trestné oznámenie voči Malinovej pre podozrenie z krivej výpovede. Muž, ktorý podal trestné oznámenie na Malinovú, však podľa polície spáchal 4. mája samovraždu. Ďalšie trestné oznámenie podal údajne už bývalý člen Slovenskej informačnej služby Peter Korček.

Televízia TA3 odvysielala 20. júna 2007  výpoveď muža, ktorý tvrdil, že Malinovú naozaj prepadli a pozná aj údajného útočníka. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka si 31. augusta znovu vyžiadal vyšetrovací spis a oznámil, že preverí, či polícia alebo prokuratúra pri vedení trestného stíhania nepochybili. Zároveň rozhodol, že polícia vypočuje svedka, ktorý pre slovenské médiá poskytol vyjadrenie, že útok na Hedvigu Malinovú sa skutočne stal.

Svedok svoje vyhlásenie potvrdil 19. októbra 2007. Aktuálne.sk následne informovalo, že Dobroslav Trnka vyčlenil 24. septembra 2007 päťčlenný tím ľudí, ktorý sa má zaoberať len prípadom Hedvigy Malinovej. Priznal, že dovtedajší vyšetrovatelia urobili chyby.

Zdroj: TASR

Na výsluch na GP zavolal prokurátor aj jedného muža, nápadne sa podobajúceho na jeden z identikitov, ktoré Hedviga poskytla polícii. Róbert Benci vypovedal 22. októbra 2007.  Ďalší z údajných útočníkov, Marcel Grzyba vypovedal na GP až 8. marca 2008. Obaja vinu popreli a tvrdili, že sa poznajú len z videnia. 

Zaujímavým dňom na GP bol 1. február. Vtedy vypovedal údajne už bývalý člen SIS Korček. Tvrdil, že, keď podal trestné oznámenie, plnil si len občiansku povinnosť. Údajný bývalý agent podal v novembri 2006 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, na základe ktorého začala polícia trestné stíhanie za krivú výpoveď voči Hedvige Malinovej. 

Ďalší spáchal samovraždu

Ďalší oznamovateľ Juraj Kubla minulý rok spáchal podľa polície samovraždu. Pri podávaní trestného oznámenia sa Korček podľa študentkinho advokáta Romana Kvasnicu inšpiroval tlačovou besedou ministra vnútra Roberta Kaliňáka na tému Malinová.

Dobroslav Trnka, ktorý spis pôvodnému vyšetrovateľovi z Nitry v kauze Malinová odňal a zriadil špeciálny tím k tomuto prípadu, potvrdil, že vo vyšetrovaní sa vyskytli chyby. Aj to bol dôvod, prečo prípad prebrala generálna prokuratúra.  

Trnka ponúkol Hedvige Malinovej Žákovej (medzitým sa vydala), že ak by prešla detektorom lži a výsledky by boli v jej prospech, generálny prokurátor by zastavil voči Malinovej trestné stíhanie za prečin krivej výpovede. To však Malinová odmietla. 

Malinová však už jeden výsluch s výsledkom v jej prospech absolvovala, avšak mimo Slovenska.

 

Diskusia

Najčítanejšie