Detí v detských domovoch neubúda. Umiestňovať opustené deti do rodín sa stále nedarí

BRATISLAVA – Osobitná ochrana, ktorú deťom zaručuje vlaňajšia zmena ústavy, zostala len na papieri. Kým v iných vyspelých krajinách detí v detských domovoch ubúda a prednostne sa umiestňujú do pestúnskych rodín, u nás sa to nedarí. Klesá i počet adopcií.

Detí v detských domovoch neubúda. Umiestňovať opustené deti do rodín sa stále nedarí
Ilustračné foto Zdroj:TASR

Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo pred troma rokmi v detských domovoch 4579 detí, o rok neskôr už 4798, vlani 4740 a v máji tohto roka 4749 detí. Aj po odrátaní vyše 400 dospelých zverencov, ktorí v domovoch zostali bývať, pretože študujú, ide stále o dosť vysoké číslo.

A to napriek tomu, že sa Slovensko zaviazalo tieto počty znižovať a v roku 2011 prijalo tzv. stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti, podľa ktorej by sa pred detskými domovmi mala dávať prednosť pestúnskym rodinám.

Na tom, že je taká výchova pre deti lepšia, sa odborníci zhodujú už dávno. Zo štúdie, ktorú v roku 2012 vypracovala univerzita v britskom Nottinghame, vyplýva, že takmer 40 percent opustených detí na Slovensku žije v štátnych ústavoch.

Pre porovnanie: v USA takto vyrastá iba 14 percent. Ostatné sú adoptované, alebo žijú v náhradných rodinách.

Vyťažené detské domovy

Štatistiku a porovnávanie so Západom skresľuje fakt, že sa podmienky u nás líšia. Do počtu chovancov detských domov sa totiž započítavajú aj deti, ktoré majú pestúnov.

„Treba zdôrazniť, že na Slovensku neexistujú profesionálne pestúnske rodiny. Ako alternatívu máme takzvané profesionálne rodiny, pričom profesionálni rodičia sú zamestnancami detských domovov, a tak sú aj deti umiestňované v týchto rodinách jednoducho štatisticky vykazované v rámci detských domovov,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o zhruba 1500 detí.

Porušili v kauze adopcie na Maltu práva detí? Odborník hovorí áno

Faktom však zostáva, že počet chovancov v ústavnej starostlivosti štátu neklesá a počet detí v náhradných rodinách nerastie.

Do náhradnej osobnej starostlivosti – to znamená do opatery príbuzných a blízkych vlani zverili len 931 detí, kým napríklad v roku 2012 to bolo 1 169. Klesá aj počet detí zverených do pestúnskej starostlivosti  - 172 v minulom roku oproti 278 v roku 2010.

Nehovoriac o znižujúcom sa počte osvojení. V roku 2010 si adoptívnych rodičov našlo až 295 detí, o rok neskôr 276 a počet naďalej klesal. Vlani šlo na adopciu už len 151 detí.

Môže za to ekonomická situácia?

Podľa Veroniky Černej, hovorkyne Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, počet detí umiestnených do náhradnej osobnej, resp. pestúnskej starostlivosti klesá, lebo ľudia, ktorí sú schopní a ochotní to robiť, zvolia radšej formu profesionálneho rodičovstva.

Za vysoký počet detí v domovoch môže údajne nepriaznivá ekonomická situácia. „Narastá počet sociálne znevýhodnených rodín. Príčinou je problém riešenia bytovej otázky týchto rodín, chýba tiež terénna sociálna práca zo strany samosprávy,“ doplnila Černá.

Podľa ministerstva je prvoradým cieľom zotrvanie dieťaťa v starostlivosti rodičov, respektíve jeho návrat k rodine. Náhradná rodinná starostlivosť prichádza preto do úvahy, až keď je zrejmé, že sa o dieťa nemôžu starať rodičia.

Základnou filozofiou štátu podľa rezortu naozaj je, aby ústavná starostlivosť bola až tým posledným riešením. Zlepšiť podmienky má pomáhať celý rad opatrení – schválená novela zákona o rodine, novela Občianskeho súdneho poriadku či zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

„Súčasťou zmien je aj zavedenie odbornej podpory náhradným rodičom. Ďalej sú to nelegislatívne opatrenia ako národný projekt Deinštitucionalizácia náhradnej starostlivosti s ďalšími aktivitami. Výsledkom je etablovanie 92 rodinných asistentov pre prácu s ohrozenými rodinami a 146 terénnych sociálnych pracovníkov,“ uviedlo ministerstvo.

Štát musí vytvoriť podmienky

Dana Žilinčíková z neziskovej organizácie Návrat tvrdí, že za vysoký počet detí v domovoch môže viacero dôvodov.

Vývoj v spoločnosti podľa nej naozaj spôsobil, že sa viac rodín dostalo do finančných a sociálnych problémov, s ktorými si nevedia dať rady. Ich deti potom môžu skončiť v domovoch. Chyba je i to, že štát zatiaľ nevytvoril také podmienky, aby si deti do starostlivosti zobrali rodiny, ktoré by sa o ne mohli postarať.

„Ľudia sú inak ochotní. Zažili sme takých, čo si brali aj deti s hendikepom, rómske či staršie deti alebo súrodencov. Keď však na to nie sú vhodné podmienky, tak sa nehlásia. Deti takto musia vyrastať v ústavoch namiesto toho, aby boli v rodine,“ zhodnotila Žilinčíková.

Štát by mal podľa nej zlepšiť finančné podmienky. Teraz totiž náhradní rodičia dostávajú málo peňazí bez ohľadu na to, čím si tie deti prešli. Niektoré týrali, iné potrebujú nepretržitú starostlivosť, no pestúni dostávajú iba nízke dávky, z ktorých to nevedia zabezpečiť.

Realita adopcií na Slovensku: Ich počet klesá, žiadostí je viac

Podľa Žilinčíkovej treba zmeniť i spoločenské postavenie pestúnov, ich sociálny status. „Nie sú to ľudia, ktorí si niečo pýtajú, ale ktorí pomáhajú a dávajú deťom rodinu. Z toho má predsa prospech i štát,“ upozornila.

Skvalitniť treba tiež podporné – sociálno-psychologické služby, ktoré nie sú dobudované a prístupné pre rodiny, čo potrebujú pomoc. Investovať do týchto vecí by sa pritom štátu oplatilo.

„Pre spoločnosť je aj ekonomicky výhodnejšie, keď dieťa zostáva v rodine, ako keď žije v ústave, kde zaňho všetko platí štát,“ uzavrela Žilinčíková.

Radovan Krčmárik

Redaktor
 

Diskusia

Mal by sa štát lepšie starať o deti bez rodičov?

Najčítanejšie