Nobelova cena za znicené vlákna

Profesor molekulárnej medicíny Craig Mello na tlacovej konferencii po tom, ako mu oznámili, ze získal Nobelovu cenuväcsí obrázokZdroj: Reuters

19:02 | 2.10.2006 | Josef Tucek

Stokholm - Nobelovu cenu za medicínu tohto roku získali dvaja americkí genetici, Andrew Fire a Craig Mello. Získali ju za rozoznanie spôsobu, ktorým je riadený prenos dedicnej informácie v bunkách.

Mechanizmus, ktorý objavili, sa prejavuje na rastlinách, zvieratách aj ludoch. Tento poznatok dnes umoznuje vedcom sledovat prejavy dedicnosti a v budúcnosti by mohlo viest k prevencii, niektorých dedicných chorôb.

Mladý objav

Ocenení americkí vedci si rozdelia desat miliónov svédskych korún (viac nez tridsat miliónov slovenských korún) rovnakým dielom.

Andrew Fire sa narodil v roku 1959 a  pôsobí na Stanfordskej univerzite.

Craig Mello sa narodil o rok neskôr a  je profesorom na Massachussetts University vo Worcestri.

Stokholmský ústav, ktorý o udelení Nobelovej ceny za medicínu rozhoduje, tentoraz vybral objav starý osem rokov a vedcov, ktorí este nedosiahli pätdesiatku.

V posledných rokoch ocenenie získavali skôr odborníci na dôchodkovom veku za objavy, ktoré prax preverovala aj niekolko desiatok rokov.

"Je to urcite zaslúzená cena a trochu sme ocakávali, ze môze príjst. Je to mimoriadne významný objav, hodnotí genetik Václav Paces, predseda  ceskej Akadémie vied.

Znicenie instrukcií pre rakovinu

"Dokonca dúfame, ze v budúcnosti vdaka tomuto objavu budeme schopní zastavit v tele pacienta sírenie instrukcií od neziadúceho génu," hovorí profesor Paces.

"Napríklad od zmutovaného génu, ktorý riadi procesy vedúce k vzniku nádoru. Pokial budú prenásané informácie znicené, nemôze sa neziadúci gén prejavit,"dodáva.

Goran Hansson, predseda Nobelovej komisie oznamuje mená vítazov Nobelovej ceny za medicínu na tlacovej konferencii v Stokholmeväcsí obrázokZdroj: Reuters

Gény pracujú tak, ze vysielajú instrukcie z jadra bunky do bunkového "medzipriestoru", kde sa podla nich vytvárajú urcené bielkoviny. Tie potom ovplyvnujú fungovanie celého organizmu. Instrukcie prenása ribonukleová kyselina (RNA), v tomto prípade takzvaná mediátorová RNA (mRNA).

RNA má obycajne podobu jedného vlákna, v ktorom sú za sebou napojené "písmená" genetického kódu. V niektorých prípadoch ju vsak môzu tvorit dve vlákna.

Práve Andrew Fire a Craig Mello objavili a v roku 1998 opísali prirodzený mechanizmus, pri ktorom dvojvláknová RNA znemozní prenos informácie z mRNA. Zapojí sa totiz do procesu, pri ktorom je vlákno mRNA rozstiepené a znicené. Tým sa vlastne "umlcí" gén, ktorý sa v danej bunke nemá prejavit.

Podobným mechanizmom sa napríklad bunka bráni tiez proti infekciám prenásaným dvojvláknovou RNA niektorých vírusov.

Vlákna z laboratória ako liek

Postup vedci objavili pri skúmaní  funkcie génu parazitickej hlísty (Caenorhabditis elegans). Pomenovali ho interferencia RNA a dnes sa uz tieto skúsenosti vo velkom pouzívajú pri stúdiu fungovania génov mnohých zivých organizmov.

Jeho dalsie mozné uplatnenie sa zatial javí ako sci-fi: lekári budú "umlcovat" neziadúce ludské gény, ktoré spôsobujú nejakú dedicnú chorobu. Vlozia  cloveku do buniek umelo pripravené vlákna RNA, ktoré prenosu instrukcií zabránia, takze choroba vôbec neprepukne. Takéto pokusy zatial prebiehajú na laboratórnych zvieratách.

Ci sa táto predstava o novom spôsobe liecby splní, sa este len ukáze v najblizsích rokoch.

Kazdopádne uz doterajsie zistenia stacili na to, aby obom objavitelom zarucili najprestíznejsiu vedeckú cenu na svete.

Prevezmú si ju v Stokholme 10. decembra, vo výrocný den úmrtia Alfreda Nobela (zomrel pred 110 rokmi).