Delenie Kosova? Srbom a Albáncom nic iné nezostáva

Kosovo je nezávislé dva a pól roka. Belehrad ale nadalej tvrdí, ze jeho nezávislost neuzná nikdyväcsí obrázokAutor: Ondrej Besperát

17:22 | 23.7.2010 | Aktuálne.cz

Pristina - Ked pred dvoma rokmi naznacil srbský prezident Boris Tadic, ze by sa otázka Kosova mohla vyriesit rozdelením sporného územia, odpovedali Albánci kategorickým nie.

I ked Tadic vtedy svoje teritoriálne poziadavky jasne neformuloval, väcsina kosovských Srbov sa priklonila k modelu, na  základe ktorého by pod kontrolou vlády v Pristine zostalo priblizne sestdesiat percent územia. To ale bolo pre Albáncov neprijatelné. Prisli by tým okrem iného o väsinu uholných baní, ktoré lezia hlavne na severe a východe státu s rozlohou necelých 11-tisíc kilometrov a ktoré tvoria hlavnú cast jeho bohatstva.

Ani dva a pol roka po vyhlásení kosovskej nezávisloti sa vsak Pristine nepodarilo presvedcit Belehrad, aby zmenil svoj postoj a Kosovo uznalo ako nezávislý stát.

Stvrtok nic nezmenil

Nic na tom nezmenilo ani stvrtkové rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, podla ktorého nebolo vyhlásením kosovskej nezávislosti porusené medzinárodné právo. Obe strany ale spolocné riesenie budú musiet nájst.

Bez integrácie do európskych struktúr je ekonomické prezitie Kosova nemyslitelné a o vstup do EÚ sa usiluje aj Belehrad.

"Budúcnost Srbska lezí v Európskej únii. Budúcnost Kosova lezí taktiez v Európskej únii," reagovala na stvrtkový výrok haagskeho súdu vrcholná predstavitelka EÚ pre zahranicné zálezitosti a bezpecnostnú politiku Catherine Ashtonová.

Bosnianski Srbi sú za

Súcasné status quo v Kosove je z dlhodobého hladiska neudrzatelné. Srbi kontrolujú priblizne pätnást percent kosovského územia a Albánci nenájdu nikdy ani ekonomické, ani vojenské prostriedky, aby toto teritórium dobyli spät.

Kosovo je postihnuté styridsatpätpercentnou nezamestnanostou, Albánci nemôzu naplno vyuzívat miestne zdroje a Belehrad môze kedykolvek zastavit zásobovanie kosovského územia elektrickou energiou.

Precítajte si tiez: Srbsko musí uznat nezávislé Kosovo, ak chce do EÚ

                          Srbsko má dôvos na optimizmus v otázke nezávislosti Kosova

Srbi, ktorí tvoria necelú desatinu tamojsej populácie, na druhej strane zivoria v rade enkláv v okolí Pristiny a Kosovskej Kamenice, ktoré sú strázené medzinárodnými jednotkami KFOR a tie nemôzu v Kosove zostat vecne.

Okolie Pristiny a Kosovskej Kamenice je strázené medzinárodnými jednotkami KFOR, nasadení sú aj slovenskí vojaciväcsí obrázokAutor: Pavol Urbi, Aktuálne.sk

Tridsattisícové Kosovo Polje, pri ktorom bolo vojsko kniezata Lazara v roku 1389 porazené Turkami a ktoré hrá v srbskej mytológii prvoradú úlohu, je dnes z osemdesiatichpiatich percent obývané Albáncami.

To, ze obe strany musia nájst kompromis je jasné aj premiérovi Republiky srbskej v Bosne Miloradovi Dodikovi. "Viem, ze pravoslávna cirkev a mnoho ludí v Srbsku so mnou nebude súhlasit. Kosovo ale nemôze v nasledujúcich pätdesiatich rokoch zostat väznené Belehradom," povedal Dodik v rozhovore pre ciernohorský denník Dan.

Daytonská a Trianonská zmluva

Belehradský analytik Nebojsa Vladislavjevic s nezávislostou Kosova v podstate súhlasí, priklána sa ale k tzv. Daytonskému modelu, teda k samostatnému státu uznanému OSN a rozdelenému podla etnických línií na základe Daytonskej zmluvy podpísanej v roku 1995 po skoncení vojny v Bosne a Hercegovine. "Daytonský model je aplikovatelný pre Kosovo, pretoze zaistuje srbskej mensine bezpecnost i vlastnú vládu a zároven udrzanie tesných vztahov so Srbskom," tvrdí Vladislavjevic.

Albánci sa vsak obávajú, ze pokial by Pristina s takýmto modelom súhlasila, srbské územia v Kosove by sa za pár rokov pripojili k vlastnému Srbsku. Tejto myslienky sa nevzdali ani bosniansky Srbi.

Tadic bojkotuje regionálny summit, pretoze pozvali Kosovo

Obnovenie Velkého Srbska by vsak mohli pre zmenu inspirovat madarských nacionalistov spochybnujúcich Trianonskú zmluvu podpísanú v roku 1920.

Na jej základe prislo o väcsinu svojho územia niekdajsie Uhorsko. Kosovskú nezávislost preto neuznalo aj Slovensko a Rumunsko, ktoré majú na svojom území pocetnú madarskú mensinu.

Albánci v juznom Srbsku

Prípadný kompromis medzi Belehradom a Pristinou bude musiet podla vsetkého zahrnút taktiez albánsku mensinu na juhu Srbska v okresoch Presevo, Bujanovac a Medvedza. "Pokial sa Srbi na severe Kosova chcú odthrnút, Albánci v juznom Srbsku sú pripravení pripojit sa ku Kosovu," prehlásil minulý mesiac predseda parlamentu v Pristine Jakup Krasniqi.

"Kosovo je Srbsko!" hlásili v roku 2008 mnohé plagáty protestujúcich Srbov, ktorí boli zásadne proti oddeleniu Kosovaväcsí obrázokAutor: Ondrej Besperát

Výmenu územia okamzite poprel státny tajomník na srbskom ministerstve pre Kosovo a Metohiju Oliver Ivanovic.

"Túto myslienku úplne odmietame," povedal pre agentúru Tanjug. I ked ale srbský minister zahranicia Vuk Jeremic vo stvrtok prehlásil, ze Belehrad kosovskú nezávislost "neuzná nikdy," dva milióny Albáncov a 120-tisíc Srbov obývajúcich Kosovo nemôze zostat v právnom vzduchoprázdne do nekonecna.

Tak ako spolocné riesenie nasli svojho casu Gréci a Turkovia v Thrákii a Anatolii a moslimovia, Chorváti a Srbi v Bosne, nájdu ho jedného dna aj oni. Este v roku 2005 Belehrad vyhlasoval, ze nikdy nepripustí samostatnost Ciernej Hory. Dnes je táto krajina plnoprávnym clenom OSN a jej vstup do EÚ je viac-menej formalitou.