Anglicko vyriesilo záhadu pätdesiatich bezhlavých tiel

Britské hrob s telami bez lavy uz majú vysvetlenie. Ide o Vikingov pleniacich Anglicko.väcsí obrázokAutor: TASR/AP

00:00 | 13.3.2010 | Red Zahr, man

Londýn - Britskí archeológovia a forenzní experti objasnili nález záhadného masového hrobu z júna 2009.

Pri meste Weymouth v grófstve Dorset na juhu Anglicka odkryli robotníci pri stavbe cesty jamu, v ktorej lezali ostatky pätdesiat jeden ludí. Trupy a hlavy lezali oddelene, pricom tri hlavy chýbali.

Tento týzden vedci vyniesli so záverom. Ide o telá popravených Vikingov, ktorí na ostrovy prisli lúpit niekedy v priebehu desiateho storocia, pravdepodobne po roku 910.

Nález takéhoto hrobu, starého skoro tisíc rokov, je svojim spôsobom senzáciou. Len výnimocne sa podarí na také staré telá narazit.

Cítajte tiez: Pri Beladiciach nasli unikátnu tehotnú Venusu

V Nemecku pred dvomi rokmi odkryli hrob obetí jednej z bitiek tridsatrocnej vojny a to bolo povazované za raritný objav.

Pomohli zuby

Vedci urcili pôvod ludí, ktorých ostatky v hrobe lezia, hlavne podla zubov. Analýza ukázala, ze pochádzali z chladnejsieho podnebia nez britského. Islo o muzov vo veku medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom zivota.

"Nález masových hrobov takejto velkosti a z tak dávnych cias, to je nieco celkom výnimocného," citovala BBC profesorka archeológie z Oxfordu Davida Scoreho.

Precítajte si: Cisár Nero si uzíval v jedálni, ktorá napodobnovala Zem

Podla historikov skupina na juhu Anglicka zrejme podlahla presile. Vikingovia boli vyzlecení donaha a statí sekerou. Jedna obet má stopy po tazkom zranení na ruke, co zrejme svedcí o tom, ze sa pri poprave snazila bránit.

Identifikovat neznáme telá pomohli az zuby.väcsí obrázokAutor: TASR/AP

Chýbajúce tri hlavy vysvetlujú historici tým, ze zrejme skoncili ako trofeje, vystavené na nejakom viditelnom mieste.

Odhady isli este dalej do histórie

Po náleze hrobu sa objavili aj teórie, ktoré oznacovali ostatky za staré skoro tri tisíc rokov alebo pochádzajúce z románskej doby z prvého storocia násho letopoctu.

Vikingské hordy podnikali nájazdy na Britské ostrovy od konca ôsmeho storocia. Nakoniec sa v roku 1016 stal britským panovníkom po sérií tazkých bitiek dánsky král Knut.