Únia nasla prezidenta. Bude ním Herman Van Rompuy

09:45 | 20.11.2009 | Aktualizované | Ladislav Bariak, ml.

Bratislava - Rocný plat priblizne 270-tisíc eur, príspevok na bývanie, sluzobné vozidlo so soférom, 20 clenný kabinet a nejasná nápln práce. To vsetko caká na historicky prvého "prezidenta" Európskej únie.

Stane sa ním belgický premiér Herman Van Rompuy. Funkcie európskej ministerky zahranicných vecí sa ujme doterajsia britská clenka Európskej komisie zodpovedná za rezort obchodu Catherine Ashtonová. Dohodli sa na tom lídri EÚ na stvrtkovom mimoriadnom summite v Bruseli.

Potvrdili sa tak mediálne spekulácie o nenápadnom belgickom premiérovi Hermanovi Van Rompuy, ktorý bol pár hodín pred rozhodnutím povazovaný za favorita.

Kto je Herman Van Rompuy?

Belgický premiér má 62 rokov. Do politiky vstúpil uz v roku 1973, ked se stal séfom mládezníckeho krídla Flámskej krestanskodemokratickej stranoy. Premiérom se stal 30. decemba 2008, vo funkcii tede este nie je ani celý rok.

Má povest zástancu tvrdej línie v rozpoctovej oblasti. Je o nom známe, ze jeho hlavnou prednostou pri riesení problémov je schopnost hladat kompromisy.

Herman Van Rompuy je odporcom prijatia Turecka do Európskej únie. Z toho dôvodu, ze je to islamská krajina. "Turecko nie je súcastou Európy a nikdy nebude," vyhlásil pred piatimi rokmi. Ako premiér zastupuje Krestansko-demokratickú stranu.

V rokoch 1993-99 pôsobil ako minister pre rozpocet, pricom sa mu podarilo výrazne znízit belgický dlh. Osvedcil sa ako diplomat v státe, ktorý bol na pokraji rozpadu, preukázal obratnost pri riesení flámsko-valónskeho konfliktu, ako aj pri zmiernovaní dopadov hospodárskej krízy.

Herman Van Rompuy je absolventom Katolíckej univerzity v Leuvene, kde studoval aplikovanú ekonómiu a filozofiu. Pracovnú kariéru zacal v Národnej banke Belgicka v roku 1972. Po pôsobení vo vláde bol poslancom a od júna 2007 predsedom dolnej komory parlamentu.

Van Rompuya charakterizujú ako muza etiky a povazujú ho za krestanského demokrata starej skoly. Je tiez vnímaný ako intelektuál a je autorom siestich kníh. Zálubou v básnach haiku sa stal známym ako "poetický" premiér. Nový prezident EÚ je zenatý a má styri deti.

Na jeho zvolenie reagovala aj slovenská europoslankyna Anna Záborská. Ako skonstatovala pre Aktuálne.sk, prvý európsky prezident má by jednoznacne clovekom, ktorý má jasnú víziu a vidí dopredu.

"Po piatich rokoch v Bruseli som presvedcená, ze je tam uz dost úradníkov, dost byrokracie. Ak "sme" uz tak velmi chceli mat európskeho prezidenta, mal by to byt clovek morálnych zásad, ktorý bude dobrým vzorom pre mladých ludí. Teraz zostáva len dúfat, ze belgický premiér Herman Van Rompuy takým bude."

Kto je Catherine Ashtonová?

Catherine Margaret Ashtonová (53) sa narodila v Uphollande v Lacashire, odkial pochádza aj jej titul barónka Ashton of Upholland, ktorý získala pred desiatimi rokmi.

Pôvodným povolaním ekonómka bola clenkou Labouristickej strany v Snemovni lordov Spojeného královstva a predsedníckou Snemovne lordov. Zastávala posty parlamentnej státnej podtajomnícky na ministerstve pre skolstvo a zrucnosti, parlamentnej státnej podtajomnícky na ministerstve pre ústavné zálezitosti a parlamentnej státnej podtajomnícky na ministerstve spravodlivosti.

V októbri minulého roka sa stala clenkou Európskej komisie, ked zasadla do kresla komisárky pre obchod.

Európske skúsenosti získala Ashtonová aj pocas pôsobenia v domácej politike pri vedení rokovaní o Lisabonskej zmluve v hornej snemovni britského parlamentu a riesení otázok v oblasti spravodlivosti a vnútra EÚ na svojich predchádzajúcich postoch.

Prekvapujúco rýchla dohoda

Dohodu sa podarilo dosiahnut prekvapujúco rýchlo a nenaplnili sa scenáre predpovedajúce dramatický summit, ktorý by sa mohol natahovat do rána. Svédske predsedníctvo v EÚ, ktoré malo európskym lídrom navrhnút na základe konzultácií so vsetkými clenskými krajinami jedného kandidáta na kazdý post, nemalo pritom ani krátko pred summitom ziaden návrh.

Hoci sa o Van Rompuyovi hovorilo ako o horúcom kandidátovi, existovalo aj viacero dalsích mozných alternatív, vrátane ovela známejsích politikov, akým je napríklad bývalý britský premiér Tony Blair.

Kandidáta na post ministra mali vybrat socialisti, zatial co ludovci mali právo na výber kandidáta na funkciu prezidenta. Socialistickí premiéri sa pred summitom dohodli na tom, ze navrhnú do funkcie séfky európskej diplomacie Ashtonovú, co pocas pracovnej vecere odsúhlasili aj premiéri z tábora ludovcov a následne sa dospelo aj k dohode na mene Van Rompuya.

"Myslím, ze nebolo mozné rozhodnút lepsie," vyhlásil po skoncení summitu predseda EK José Manuel Barroso, ktorý ocenil svédske predsedníctvo, ze sa mu podarilo doviest európskych lídrov ku konsenzu.

"Akceptujem toto rozhodnutie, aj ked je tazké odíst z mojej terajsej funkcie. Neuchádzal som sa o tento post, ale prijímam ho s presvedcením a entuziazmom," uviedol nový európsky prezident.

Slovenský premiér Robert Fico vyjadril s dnesnou dohodu spokojnost a ocenil, ze sa k nej dospelo rýchlo. Zároven povazuje za mimoriadne dôlezité, ze za séfku európskej diplomacie bola zvolená zena, kedze EÚ sa snazí presadzovat rodovú rovnost.

• Kto bude európskym prezidentom? Tu sú kandidáti

Meno noveju hlavy EÚ je teda známe, ale nezhody panujú v jeho poslaní, postavení ci kompetenciách v bruselskej byrokratickej masinérie. Jasné je len to, ze jeho funkcné obdobie bude 2,5 roka.

"Faktom je, ze v Lisabonskej zmluve nie je tá funkcia presne zadefinovaná. V mnohom tak práve výber tohto cloveka - kandidáta urcí ako bude jeho pozícia chápaná," povedal pre Aktuálne.sk analytik Slovenskej spolocnosti pre zahranicnú politiku (SFPA) Vladimír Bilcík.

Skôr osobnost, nez bezný úradník

Podla neho vsak lídri, ktorí stáli pri schválení Lisabonskej zmluvy, mali na mysli skôr cloveka s významný postavením v rámci európskych struktúr. Jeho úlohou totiz bude nielen zabezpecit kontinuitu riesenia strategických otázok, ale aj reprezentovat Úniu navonok.

"Mal by to byt clovek, ktorý by sa mal postarat o to, aby sa isté problémy riesili konzistentne. Nemal by to byt teda clovek, ktorý by bol skôr len nejakým úradníkom, ale mal byt mat velmi jasno vo veciach, ktoré reprezentuje. Preto by mal mat na to aj jasný mandát," vysvetluje Bilcík.

To, ze výber európskeho prezidenta bol mimoriadne tazkým orieskom, dosvedcuje aj nedávne stretnutie slovenského premiéra Roberta Fica s predsedom Európskeho parlamentu Jerzym Buzekom. Kým totiz podla Fica to nemá byt len koordinátorom, Buzek dáva prednost silnej eurokomisii a europarlamentu na úkor prvého muza Únie.

Analytik: Moc sa väcsmi rozptýli

Práve predseda Európskej rady, ako znie oficiálny názov európskeho "prezidenta", pritom nahradí tzv. princíp rotujúceho predsedu Únie, ktorým bol doteraz vzdy predseda vlády predsedajúceho státu.

Európsky prezident vsak podla analytika SFPA neznamená väcsiu centralizáciu Únie. "Nebude totiz celkom zretelné kto má moc v rámci Únie. Tá sa totiz este viac rozptýli medzi tie klúcové institúcie, ktoré majú moc v rukách dnes," tvrdí Bilcík.

• Brusel stavia superpalác. Vzor setrenia za vela eur

Zároven dodáva, ze bude nesmierne zlozité vyvázit záujmy predsedu Európskej komisie na jednej strane a nového séfa Európskej rady na strane druhej. Do hry navyse vstupujú aj záujmy jednotlivých clenských státov.

"Velkým otáznikom totiz ostáva, co bude robit predseda vlády, resp. prezident krajiny, ktorá bude nadalej predsedat Únii pocas toho rotujúceho predsedníctva, ktoré sa zachová v rámci Rady ministrov," pripomína analytik SFPA.

Trojjediný minister

Inak je tomu v prípade európskeho "ministra zahranicných vecí", ktorý by mal nastúpit do úradu spolu s "prezidentom" Únie. Tu je totiz podla Bilcíka snaha o centralizáciu zrejmá a ocakávaná.

"Tu sa vytvára potenciál pre vznik institúcie, ktorá sústredí celkom slusný ludský kapitál pod hlavickou tzv. novej európskej vonkajsej sluzby alebo európskej diplomatickej sluzby, ktorej má séfovat práve tento nový de facto minister zahranicných vecí," vysvetluje analytik SFPA.

• Európska únia jednou rukou dáva, druhou berie

Bude totiz zastávat niekolko funkcií naraz. Zasadne do kresla nielen v rámci Európskej komisie, ale zároven bude aj jej viceprezidentom a predsednícke povinnosti na neho cakajú aj v Rade pre vonkajsie zálezitosti.

"Tento clovek bude mat az prílis vela funkcií na to, aby ich dokázal zvládat. Aj preto bola diskusia, ci by mal byt len jeden takýto séf európskej diplomacie," konstatuje Bilcík.

Mensie státy sú znevýhodnené

Bez ohladu na obsadenie týchto dôlezitých funkcií sa pre Slovensko vela nezmení. Analytik SFPA vsak pripomína, ze Slovensko podobne ako niektoré iné mensie clenské státy sú stále znevýhodnené mensím poctom ludí v európskych struktúrach. To by tak mohlo znamenat aj mensí vplyv pri budovaní spomínanej diplomatickej sluzby.

"Druhá vec sa týka toho rotujúceho predsedníctva. Jeho úspech tak bude pravdepodobne menej závisiet od úradu vlády, premiéra samotného, ale viacej od sikovnosti a schopnosti jednotlivých ministrov a tých agend, ktoré budú mat na starosti pri predsedaní skupinám a radám v rámci Európskej únie," dodal Bilcík.