Z morí zmizne fytoplanktón a tým aj velké ryby

Z oceánov môzu zmiznút velké ryby.väcsí obrázokAutor: Wikipedia

00:00 | 31.7.2010 | Red Zahr, rkl

Halifax - Potravinový retazec má neúprosné zákony ako na súsi, tak aj v mori.

Ak je jeden jeho clánok narusený, sú automaticky ohrozené ostatné. Ked majú drobné mechúrniky k dispozícii málo fytoplanktónu, ich pocetné stavy sa zmensujú.

O potravu tým prichádzajú pre zmenu kôrovce. Ich nedostatok pocítia malé ryby a ked je zase málo malých rýb, tie väcsie nemajú co lovit. Postupka je zrejmá - ked sa preriedujú ich krdle, ovplyvnuje to velkých morských predátorov.

Na to, ze z oceánu mizne závratným tempom mnozstvo zivocíchov, upozornujú morskí biológovia uz niekolko rokov. Ako prícinu tohto stavu uvádzajú hlavne systematické drancovanie oceánov rybárskymi flotilami. Má to este iný dôvod, a tým je práve narusenie potravinového retazca na samom jeho zaciatku.

Fytoplanktón mizne totiz zo svetových morí omnoho rýchlejsie, ako sa predpokladalo. Od roku 1950 sa z oceánov stratilo 40 percent pôvodného mnozstva. Vedci z Dalhousieho univerzity v kanadskom Halifaxe to zistili na základe dlhodobých meraní a stúdia záznamov pochádzajúcich z konca 19.storocia.

Nejedzte mäso, zachránite Zem, tvrdí indický klimatológ

Dôvodov je viac

Za hlavného, ale nie jediného pôvodcu, oznacujú globálne oteplovanie. Predovsetkým na otvorenom mori sa vrchná vrstva vody prílis ohrieva a drzí sa trvalo pri hladine. Nedochádza tak k niekdajsiemu intenzívnemu premiesavaniu masy morskej vody a fytoplanktónu chýbajú ziviny, ktoré sa drzia vo väcsej hlbke oceánu.

Fytoplanktón v Baltskom mori.väcsí obrázokAutor: Envisat/ESA

"Urcité podozrenie existovalo uz dávno, císla nás ale prekvapili," povedal v rozhovore s denníkom Spiegel on-line vedúci projektu Boris Worm. "Ide o globálny problém, ktorý nie je mozné zvládnut na lokálnej úrovni."

K explozívnemu mnozeniu fytoplanktónu dochádza v súvislosti s globálnym oteplovaním v plytkých okrajových moriach. Tam je ale zivín dost, pretoze rieky odnásajú do mora velké mnozstvo dusíku a fosforu z prehnojených polí. Obrovský koberec modrozelených siníc sa teraz nachádza napríklad v Baltskom mori.

Okrajové more tvoria ale iba zlomok rozlohy svetových oceánov. Na nizsí obsah planktónu v oceánoch môzu mat podla Heinza-Dietera Frankeho z Wegnerovho institútu pre výskum zemských pólov a morí vplyv aj zmeny v tvorbe oblacnosti, vdaka ktorej sa mení intenzita slnecného svitu.

Tento rok je najchladnejsí za posledných pät rokov

Pomôct by mohol zákaz lovu

Nedostatok morského planktónu môze mat vázne dôsledky aj na cloveka. Takmer polovica ludstva, teda tri miliardy osôb, má ako hlavný zdroj bielkovín práve morské ryby.

Globálne oteplovanie má za následok aj topenie ladu...väcsí obrázokAutor: Thinkstock

Experti varujú, ze rybolov by mohol ako priemyselné odvetvie skolabovat v polovici tohto storocia.

Uz teraz sa podla nich nachádza 70 percent morskej fauny v stave, kedy sa nedokáze obnovovat vlastnými silami. Z mora je kazdým rokom ilegálne vylovených 25 miliónov ton rýb. To je takmer jedna stvrtina celkového výlovu. Najmarkantnejsie sa to prejavuje u velkých rýb.

Z morí zmizlo v porovnaní s rokom 1950 90 percent vsetkých tuniakov a meciarov, úbytok zasiahol aj raje. Nedostatok fytoplanktónu môze byt fatálny aj pre velryby. Tie figurujú na konci krátkeho potravinového retazca, ktorého stredným clánkom sú drobné morské raky a dalsí zooplanktón, ktorý sa ziví morskými riasami.

Zachránit pred definitívnym zánikom môze mnozstvo druhov iba bezpodmienecný zákaz lovu. A hlavne jeho prísne dodrziavanie uplatnované pre dlhsie casové obdobie.

Zastavit globálny nárast teplôt zatial ludstvo nie je schopné a podla vsetkého ani ochotné.