Prepitú pecen by raz mohla nahradit prasacia

Nový kandidáti na darcovstvo - prasatá.väcsí obrázokAutor: TASR

00:00 | 8.2.2010 | Veronika Pitrová, Aktuálne.cz

Gödöllö - Môze sa to zdat ako sci-fi, ale takzvaná xenotransplantácia, teda vyuzitie zvieracích orgánov pre transplantácie ludským pacientom, je jediným riesením pre záchranu zivotov. Samozrejme za istých podmienok a po prekonaní nemalého mnozstva prekázok. Horúcimi kandidátmi na pozície záchranárov umierajúcich ludí sú v súcasnosti prasatá.

Model clovek-clovek by mozno do desiatich rokov mohla vystriedat formula clovek - prasa. Ludské srdce po infarkte by nahradil tlkot srdca rocného prasata, podobne ako pecen znicená alkoholom by sa dala vymenit za tú prasaciu a pacientom, ktorí dochádzajú na dialýzu, by krv mohla cistit prasacia oblicka.

Prasa ako zo skatulky

Nie je ale prasa ako prasa. A nie kazdý obyvatel chlieva sa pre tento úcel hodí. Jedinci urcení na transplantácie orgánov by museli zit maximálne sterilným zivotom a museli by prejst prísnymi testami na mozné bakteriálne a vírusové ochorenia. Tým by sa co najviac predchádzalo rizikám, museli by byt napríklad chované v úplnej karanténe. Vedci tiez naznacujú variant, ze by sa mohli vytvorit speciálne geneticky upravené prasatá.

"Ked sa podarí také prasa vytvorit, stane sa univerzálnym darcom orgánov, a to zjednodusí mnozstvo vecí," hovorí profesor András Dinnyés z madarského institútu BioTalentum, ktorý v xenotransplantácii vidí budúcnost.

Precítajte si: Dve tretiny transplantátov v Cíne sú od mrtvych väznov

Dôkladne testovaný na prípadne bakteriálne a vírusové kontaminácie musí byt aj clovek - darca. Vírusy sa ale môzu ukrývat aj v samotných orgánoch a to na prvý pohlad nie je mozné zistit.

"V takom prípade by bolo geneticky upravené prasa urcite bezpecnejsím darcom, pretoze by sa zamedzil prenos choroby z cloveka na cloveka," dodáva profesor Dinnyés.

Vedci by chceli uskutocnit prvú transplantáciu do desiatich rokov.väcsí obrázokAutor: Aktuálne.cz

Výskum mozností xenotransplantácie podporuje aj Európska komisia, podielajú sa na nom vedecké tímy z Talianska, Británie, Holandska, Svajciarska a dalsích európskych krajín.

"Ten projekt bezí, nápad aj technológiu máme, teraz chýbajú uz len detaily," vidí optimistickú budúcnost xenotransplantácie profesor Dinnyés.

Krochkat nebudete

Najblizsie prvej skutocnej transplantácií sa zatial zdajú oblicky alebo pecen, so srdcom by mohli nastat komplikácie hlavne v dôsledku toho, ze na rozdiel od prasata sa clovek pohybuje vo vzpriamenej polohe a orgány sú vystavené inej zátazi, srdcové chlopne by teda nemuseli taký nápor vydrzat.

Precítajte si: Slovenská veda nie je svetová. Zaostáva poriadne

Dalsie otázniky, ktoré nad xenotransplantáciou stále visia, sa týkajú napríklad zivotnosti prasacích orgánov. Budú sa musiet po urcitom case menit? To vedci este len zistujú. Podobne ako este nie je doriesená otázka rastu. Teda, ci v prípade desatrocného dietata, ktoré dostane srdce polrocného prasiatka, a ako velmi implantované zvieracie srdce v ludskom tele dalej porastie. Aby to potom nedopadlo, ako ked do najnovsieho pocítaca nainstalujete starý softvér.

Nez ale bude prvý prasací orgán implantovaný, musí sa vsetko dôkladne preverit. Svoju úlohu bude hrat aj ekonomická nákladnost novej metódy.

Nová pecen? Tá budúca môze byt uz od prasata.väcsí obrázokAutor: Ludvík Hradílek, Aktuálne.cz

"Vypestovanie geneticky upraveného prasata bude urcite stát vela penazí, rovnako ako ked sme prvýkrát prasa naklonovali, to bolo tiez drahé. Ale druhé naklonované prasa bolo uz lacnejsie a to dalsie tiez a dnes je to financne dostupná metóda," hovorí profesor Dinnyes.

Ci uz s prasacou pecenou alebo oblickami, pacient by nemal rozoznat, ze ide o zvierací orgán. Krochkat teda urcite nezacne.

Prasací zivot

Prasa sa javí ako vhodný darca aj z niekolkých dalsích dôvodov. Zabíjanie prasiat je väcsinovo prijatelné a akceptovatelné. Nie je prasa, nie je rezen.

Problém s prasacími orgánmi by mohli mat len niektoré nábozenstvá. Napríklad pre moslimov je prasa necistý tvor.

"Mozno by sme mohli transplantovat aj orgány z opíc, ale tu narázame na problém toho, ako je opica vseobecne vnímaná. Navyse, opice sú chránené, horsie sa chovajú v zajatí a genetické inzinierstvo je v tomto ohlade daleko pozadu v porovnaní s napríklad výskumom prasiat," popisuje dalsie moznosti profesor Dinnyés.

Precítajte si: Druhú Zem nájdeme do roka, slubuje astronóm

Jednou z dalsích prekázok môze byt aj ludská psychika. Prasa si väcsina z nás predsa spája s chlievom, nevábnou vônou a krochkaním.

"Ked niekomu pôjde o zivot a bude mat dve moznosti - bud zomrie alebo to skúsi s prasacím orgánom, verím, ze si väcsina zvolí druhý variant," doplna profesor Dinnyés.

S prasatami vsak majú problém napríklad moslimovia. Tí ich povazujú za necisté zvieratá.väcsí obrázokAutor: SITA/AP

Otvorenost, s akou budú ludia k novinke pristupovat, zavisí aj na dostatocnej informovanosti. Vedci sa spoliehajú na to, ze pokial budú ludia vediet, ze je to len pre ich dobro, a ze je táto metóda bezpecná, nebudú sa xenotransplantácie bát.

Ludské telo neopijes rozkom

Najväcsou prekázkou novej metódy je imunitný systém. Ludské telo je velmi citlivé a cervená kontrolka odmietnutia sa casto rozsvieti aj po transplantácií ludského orgánu, ktorý ma rovnakú stavbu. Ked telu vnútite tkanivo pochádzajúce z iného zivocísneho druhu, v tomto prípade napríklad z prasata, je to ako ked natankujete do dieselového motoru benzín.

Na rozdiel od motora, ktorý k aktivite neprehovoríte, uz vedci poznajú cestu ako ludskú imunitu omámit, aby na nový objekt nereagoval hystericky. Lieky proti nevolnosti vsak zhorsujú sústredenost a pacient by nemal napríklad sadat za volant, a navyse omámený imunitný systém nechráni telo stopercentne a vírusy a baktérie majú volné pole pôsobnosti.

Cielom xenotransplantácie je poskytnút také orgány, po ktorých implantácii do organizmu bude môct pacient dostat imunitnú liecbu porovnatelnú s pacientmi, ktorým boli orgány nahradené ludskými implantátmi.

A co dalej?

Problém chýbajúcich orgánov je vázna téma a xenotransplantácia je len jedným z mozných riesení. Za ako dlho by mohol byt prvý prasací orgán transplantovaný cloveku, vedci ale nechcú odhadovat. Radi by to vsak uskutocnili v horizonte desiatich rokov. Je ale mozné, ze sa objaví úplne iná technológia, ktorá problém nedostatku vhodných orgánov vyriesi a odsunie xenotransplantáciu na vedlajsiu kolaj.