Stúpanie hladín morí nie je pre vedcov novinkou

More stúpalo aj v minulosti. Nejde tak o ziadny nový fenomén, tvrdia izraelskí vedci.väcsí obrázokAutor: TASR/AP

10:51 | 2.2.2010 | TASR

Haifa - Nový výskum pamiatok na izraelskom pobrezí ukázal, ze morská hladina tam pocas ostatných 2500 rokov kolísala v rozmedzí zhruba jendého metra.

Oznámila to Dorit Sivanová z Haifskej univerzity v Izraeli, ktorá viedla predmetný výskum svojej doktorandky Ayelet Tokerovej.

Morská hladina v Izraeli v uplynulých 2500 rokoch stúpala a klesala, pricom medzi najnizsím a najvyssím bodom je priblizne jednometrový rozdiel. Väcsinu tohto casu sa hladina nachádzala pod dnesnou úrovnou.

Môze za to len oteplovanie?

Stúpanie hladiny morí patrí k prírodným javom, ktoré najviac ovplyvnujú ludstvo. Nejde pri nom iba o priame zaplavenie pobrezných oblastí a rýchle poskodzovanie ci nicenie tamojsích budov a infrastruktúry, no aj o zasolovanie podzemnej vody a zaplavovanie stok.

• Precítajte si:
• Svet sa neprestajne otepluje od roku 1850
• Doba ladová môze príst rýchlo. Stací jej polrok

V zásade má tri príciny. Globálna súvisí s oteplovaním ci ochladzovaním klímy, ide o zmenu objemu vody v oceánoch, ktorý je nepriamo úmerný mase ladových stítov. Regionálna prícina súvisí s vertikálnym pohybom zemského povrchu, zvycajne odrázajúcim tlak, ktorý nan vyvíja tiaz ladu. Lokálna má spojitost s vertikálnou tektonickou aktivitou.

Druhá a tretia prícina v predmetnom období v oblasti Izraela nehrali významnú úlohu. Zmeny úrovne morskej hladiny preto treba pripísat prvej, globálnej.

Nic nové pod slnkom

Ayelet Tokerová a Dorit Sivanová si uvedomili, ze zo stavu presne datovaných pobrezných archeologických pamiatok mozno vycítat, kde vtedy bola morská hladina. V dobe kriziackych výprav sa v Acre, ich známom stredisku, nachádzala 50-90 centimetrov pod súcasnou hladinou. Potvrdili to aj poznatky z Caesarey a Atlitu.

Stúpanie hladín ohrozuje najmä pobrezné oblasti.väcsí obrázokAutor: Shahee Ilyas

V helénskom období bola hladina o 1,6 metra nizsie ako v súcasnosti, v rímskom takmer na úrovni dnesnej, pocas skorého moslimského obdobia klesala az na "kriziacku" úroven, pocas ostatných 500 rokov vsak opät stúpla a na zaciatku 18. storocia bola 25 centimetrov pod terajsnou.

"V priebehu ostatného storocia sme videli, ako morská hladina v Izraeli kolíse o takmer 19 centimetrov. Za ostatných 50 rokov celkove stúpla 5,5 centimetra, no vyskytli sa obdobia, ked stúpla o desat centimetrov za desatrocie. To znamená, ze dokonca ani rýchle krátkodobé stúpania a klesania nesvedcia o dlhodobých trendoch. Pozorovanie úrovní morskej hladiny pocas storocí a tisícrocí ukazuje, ze co sa dnes javí ako fenomén, v skutocnosti nie je 'nic nové pod slnkom'," povedala Dorit Sivanová.