Slovenská veda nie je svetová. Zaostáva poriadne

Slovenská veda zatial nestací na svetové výskumné institúcie.väcsí obrázokAutor: Jupiter Images

12:00 | 1.2.2010 | Aktualizované | Stanislava Harkotová

Bratislava - Nie len slovenské univerzity majú problém s umiestnením sa vo svetových rebríckoch prestíze a kvality. Najnovsie ich majú aj slovenské vedecké institúcie.

Svetový projekt SCimago, v ktorom spanielske univerzity kazdorocne mapujú kvalitu výskumov krajín vsetkých kontinentov, zaradil do prvej tisícky dve institúcie slovenskej vedy.

Na 481. mieste svetového rebrícka skoncila Slovenská akadémia vied, na 754. mieste zasa ústavy Univerzity Komenského v Bratislave. Slovenskú vedu predbehli tradicne Cesi a Poliaci, ale aj Ukrajinci i Madari. Napríklad Polská akadémia vied sa ocitla na úctyhodnom 52. mieste, Ukrajinská akadémia vied na 102. mieste.

Ceská akadémia vied sa vo svetovom meradle umiestnila na 99. mieste, v prvej tisícke sa umiestnilo aj niekolko ceských univerzít: na 203. miesto zaradili výskum Karlovej Univerzity, na 758. mieste zasa výskum brnenskej Masarykovej univerzity.

Prví Francúzi, druhá Cína

Ako suverénneho vítaza spanielski vedátori urcili francúzske Národné centrum pre výskum, ako druhá skoncila Cínska státna akadémia vedy, tretí sú Rusi a ich Ruská akadémia vied. Vedecké programy Harvardskej univerzity skoncili na mieste císlo 4 a prvú pätku uzatvára Centrum výskumu Univerzity v Tokyu.

Výskumníci zostavili tabulku viac ako dvoch tisícok svetových výskumných institúcií podla toho, kolko vedeckých clánkov publikovali v roku 2003 az 2007. Prvú tridsiatku kontrolujú jednoznacne americké univerzity s poctom 14 institúcií. Nemajú konkurenciu v kvalite a ich výstupy sú podla odborníkov dvakrát lepsie, ako je svetový priemer.

Z velkých európskych skôl im dokáze konkurovat iba Británia so svojimi univerzitami v Cambridge a Oxforde. Najväcsiu kvalitu státnych ústavou vykazuje nemecká spolocnost Max Planck Gesellschaft.

Osemnásta na východe

Prícina slovenského "neúspechu" môze byt zrejmá - velké ústavy sú dotované neuveritelným mnozstvom financných prostriedkov. Napríklad Slovenská akadémia vied si musí v tomto roku vediet poradit so sumou okolo 67 miliónov eur. V porovnaní s vlanajskom bol stát stedrejsí - v roku 2008 dostala SAV z rozpoctu cca 64 miliónov eur.

Napríklad Ceská akadémia hospodárila so sumou cca 9,1 miliardy Kc - priblizne 348 miliónov eur. Viac ako 5 miliárd Kc (cca 213 miliónov eur) ale pochádzalo z vlastnej rozpoctovej kapitoly.

"Co sa týka SAV, ktorá tvorí cast vedeckovýskumnej kapacity na Slovensku, dá sa vypocítat kolko prostriedkov vynalozí na cinnost jedného vedeckého pracovníka. Je to zhruba 35 000 Eur na 1 rok. Porovnatelný parameter pre ekonomicky vyspelé krajiny je zhruba 5 krát vyssí," uviedol pre Aktuálne.sk Fedor Gömöry, vedúci vedecký pracovník SAV.

Slovenská veda. Iba Popoluska?

Situácia vo financovaní vedy je podla slovenských vedcov stále nelichotivá, ale SAV stále patrí k velmi dobrému priemeru Európskej únie.

"Dôlezité je, aká bude efektívnost vynalozených financných prostriedkov, kríza nás postavila pred otázku, ako máme byt úcinnejsí, ako by sme mali dosiahnut, aby do vedy islo viacej penazí," uviedol este v novembri 2009 predseda SAV Jaromír Pastorek.

SAV napríklad dobre obstála v hodnotení vedeckých institúcií Východnej Európy. V rebrícku obsadila 18. miesto tesne v závese za Lutherovou univerzitou v Halle. Prvenstvo patrí Ruskej akadémii vied, druhá je Polská akadémia vied, tretia Moskovská státna univerzita, stvrtá Ceská akadémia vied a piata Národná akadémia vied.