Poliaci túzia po Olympijských hrách 2022. Slovensko nie

00:00 | 19.3.2010 | Martin Erdöfy

Bratislava - Predstavitelia Slovenského olympijského výboru majú v otázke moznej kandidatúry na zimnú olympiádu v roku 2022 celkom jasno.

Ako pre Aktuálne.sk exkluzívne potvrdil generálny sekretár SOV Jozef Liba, Slovensko sa na príprave zimných Hier v dohladnom case spolupodielat urcite nebude. Takáto iniciatíva totiz v plánoch miestneho olympijského hnutia nefiguruje.

Z polskej strany, ktorá by ZOH o dvanást rokov rada usporiadala v Zakopanom, navyse zatial vraj neprisla ziadna relevantná informácia a o celej situácii sa dozvedeli kompetentní údajne az od nás.  

Slovensko a ZOH 2022? Vylúcené!

"Slovenský olympijský výbor zatial ohladom prípravy kandidatúry Polska na ZOH ziadnu informáciu neobdrzal. Oficiálnym orgánom na prípravu kandidatúry je Polský olympijský výbor a ani od tohto násho partnera, sme, bohuzial, takisto nic nedostali," tlmocil nám stanovisko Liba. 

"Momentálne nemáme prípravu, ci kandidatúru na ZOH ani v strednodobom pláne. Ak by vsak vznikla vzájomná potreba a snaha pripravit kandidatúru s nádejou na úspech, urcite by sme sa na tom s radostou podielali," dodal. 

Mediálna bublina, ktorú napucal nedávnymi vyjadreniami prezident severných susedov SR Lech Kaczynski (ktorý uz bral celý projekt za takmer hotovú vec), tak splasla. Staré-známe porekadlo "dvakrát do tej istej rieky nevstúpis" asi stacilo...

"Casy, kedy bolo Polsko chudobnou krajinou, uz pominuli. Teraz nastalo obdobie, ked sa musíme chopit velkých výziev. Napríklad takých, ako je olympiáda. My takúto akciu zvládneme," povedal Kaczynski.

Tretí pokus?

Dnes je teda uz nad slnko jasné, ze historicky tretí pokus o usporiadanie ladového sportového sviatku sa neuskutocní.

Chcete si vsak pripomenút ako dopadli tie dva predchádzajúce? Cítajte s nami...

Hoci dejiny slovenského olympizmu sa datujú len od konca decembra 1992, miestny výbor dosial uz dvakrát posväcoval oficiálne kandidatúry SR na pohostenie zimných Hier.

Región Poprad-Tatry sa uchádzal o moznost privítat ZOH najprv pre rok 2002, a potom i na rok 2006.

Hoci ani jedna snaha nebola úspesná, význam oboch bitiek bol nielen pre nás stát, ale i pre celé hnutie celkom jednoznacný. Ponuky totiz svet minimálne zaujali.

Danko predpokladal, ze to bude rok 2022

V poradí tretí interes sa zacal rodit na sklonku roka 2005, kedy kandidatúra Popradu a Vysokých Tatier na usporiadanie zimných olympijských hier bola jednou z tém stretnutia predsedu Slovenského olympijského výboru Frantiska Chmelára a primátora Popradu Antona Danka.

"Obaja sme sa vtedy zhodli, ze reálne horizonty pre usporiadanie podujatia sú pre nás roky 2018 alebo 2022," povedal pre Aktuálne.sk popradský primátor.

Danko vtedy predpokladal, ze Slovensko bude v horizonte spomenutých rokov nielen po ekonomickej, ale i po stránke infrastruktúry pripravené na organizáciu takéhoto sportového vrcholu.

"To je rozhodujúce," doplnil.

Kandidatúra Poprad-Tatry 2002 nevysla...

Podme teda o pár liet dozadu. Ako to bolo este vtedy dávno?

Vôbec úplne prvé úvahy o tom, ze by sa malebný tatranský región mohol niekedy stat docasným domovom zimných olympijských hier, sa objavili prvýkrát este v sedemdesiatych rokoch minulého storocia.

Vyprovokoval ich akiste mimoriadny úspech majstrovstiev sveta v klasických lyziarskych disciplínach, ktoré sa na Strbskom Plese uskutocnili v roku 1970.

Pôvodne sa nezáväzne plánovala kandidatúra na ZOH 1980 a celkom vázne na ZOH 1984.

Oficiálna prihláska bola vtedy pripravená na podanie, vtedajsia federálna vláda vsak s podaním kandidatúry krásnych slovenských vrchov nakoniec nesúhlasila.

V boji potom triumfovalo bez protikandidáta juhoslovanské Sarajevo...

Nastartoval to Havel

Pôvodnú myslienku zimných olympijských hier v Tatrách oprásil v roku 1990 pri svojej návsteve na mieste cinu prezident CSFR Václav Havel.

Následne ju zacali rozpracovávat v metropolách severu - v Poprade a v Liptovskom Mikulási. Prvá nesmelá prezentácia slovenských plánov sa uskutocnila pocas ZOH 1992 v Albertville.

O necelé dva roky neskôr prislúbila vláda uz osamostatneného státu garancie na podanie olympijskej kandidatúry, na základe ktorých sa navrhol i termín (9. az 24. február 2002).

Posledný januárový týzden roku 1994 podala slávnostne pätclenná výprava SR do rúk prezidenta Medzinárodného olympijského výboru Juana Antonia Samarancha vsetko potrebné, nutné a nádejné.

Politická mizéria najväcsím problémom...

Definitívna prihláska uvidela svetlo sveta v auguste a v predvecer olympijského kongresu v Parízi zoznámil s kúzlom stredoeurópskeho trpaslíka odbornú verejnost propagátor akcie Peter Stastný.

Potom uz zostávalo len cakat. Trpezlivo dúfat v zhovievavost hodnotiacej komisie, ktorá zavítala na Slovensko v novembri. Nic moc, povedali si.

Nie náhodou. Najväcsím problémom sa im spomedzi vsetkých negatívnych vypuklostí videla podla dostupných dokumentov nepriaznivá politická situácia v krajine a uz tradicné klisé nedostatocnej ochrany zivotného prostredia.

Január 2005 rozhodol. Výberové kolégium v predkole selekcie z deviatich aspirantov vyradilo piatich. Tak, ako sportová odborná verejnost predpokladala, no netrúfala si vyslovit nahlas, velhorám SR sa usiel povestný Cierny Peter...

Nevstúpis dvakrát do tej istej rieky!

Krátko po stroskotaní plánov sa zacala konstitúcia novej, lepsej a skúsenostami poucenej kandidatúry. Opät sa do hry vlozili Meciarovci, ich podniky a kontakty. Vyzeralo to celkom nádejne.

Skorý zaciatok prác na dalsom projekte predznamenal jeho výrazné skvalitnenie, ako aj celkovo vyssiu profesionalitu príprav. Pätnásobne vyssí rozpocet ako predtým sluboval väcsie moznosti.

Na jesen roku 1997 sa uskutocnilo v podtatranských mestách a obciach referendum, v ktorom sa az 97 percent opýtaných vyjadrilo za slovenské ZOH!

Posilnený marketing, obrodená propagácia, pomenená lokalizácia, stedrá financná injekcia. Toto boli slubné vyhliadky. Aj preto, ze Slovensko malo tentoraz iba pät protikandidátov.

Tajnicka sa rozlúskla 19. júna 1999, ked v juhokórejskom Soule snahy SR opät zamietli.

Vízia Stastných zimných hier, co bol i slogan, znova pohasli.