Prichádzajú najlepsie roky Libora Charfreitaga

Libor Charfreitag s bronzom z majstrovstiev sveta v Osake 2007.väcsí obrázokAutor: SITA

12:15 | 28.8.2007

Osaka - Ponúkame vám rozhovor s Liborom Charfreitagom, ktorý v disciplíne hod kladivom získal na svetovom sampionáte v Osake bronzovú medailu.

 - Ako sa vám zaspávalo po zivotnom úspechu? Snívalo sa vám o napínavej finálovej zápletke?
"Spalo sa mi fajn, problémy som mal iba v sobotu, ked som vyhral kvalifikáciu, a potom nie a nie zaspat. Teraz to bolo bezproblémové, snívalo sa mi nieco o lietadlách, hangároch. Velmi sme sa niekam ponáhlali, ale na detaily si nespomínam."

- Aká bola pondelková oslava osackej medaily?
"Vela casu na oslavy som nemal. Najskôr som musel absolvovat vsetky oficiality - slávnostné vyhlasovanie, oficiálna tlacová beseda, dopingová skúska, kde som sa zdrzal najviac. Potom este polhodinová cesta autobusom do hotela, kam som prisiel az po polnoci. Este som si pripil s Dmitrijom Valukevicom a niekolkými clenmi nasej výpravy a siel som spat."

- Ktorá z desiatok gratulácií bola najdojemnejsia?
"Vázim si vsetky. Hned v mixzóne mi blahozelal takmer kazdý Japonec a v útrobách stadióna ma potesila Japonka, ktorá mi darovala odznak s kladivárskym motívom."

Libor Charfreitag (vlavo)na tlacovej konferencii v spolocnosti trojnásobného majstra sveta Ivana Tichona z Bieloruska.väcsí obrázokAutor: SITA

- Uz viete, ako miniete 20-tisíc dolárov, ktoré ste od IAAF zinkasovali za medailu?
"O tom som este nepremýslal, ale drvivú väcsinu pouzijem na prípravu na budúcorocnú olympijskú sezónu."

- Ako budete trávit dalsie dni v Osake?
"Na Slovensko prídeme az 4. septembra, takze sa pôjdem konecne pozriet do mesta a nakúpim najblizsím darceky. Urcite budem povzbudzovat dalsích slovenských atlétov a, samozrejme, pôjdem si aj zatrénovat, lebo sezóna sa majstrovstvami sveta este ani zdaleka neskoncila."

- Na kolko vyjde celorocná rézia bronzového medailistu MS?
"Kedze sa cast roka pripravujem v USA, je to dost drahé. Nepomerne drahsie ako u nás. Lenze práve v Dallase nachádzam kvalitné moznosti na tréning. Ak chcem mat ideálnu prípravu aj so zimným sústredením v Juhoafrickej republike, tak to vychádza na o cosi viac ako milión korún."

väcsí obrázokZdroj: SITA

- Kolko stojí kvalitné kladivo?
"Posledné som si kúpil za 650 dolárov a mám ho dodnes. Je japonské a myslím si, ze je najkvalitnejsie. Vydrzí velmi dlho."

- Cím vás fascinuje hod kladivom?
"Je to disciplína mimoriadne nárocná na techniku. Pri úspesných pokusoch akoby kladivár do toho nedal nijakú silu. Mnohí si myslia, ze kladivár musí byt mohutný a mat silné ruky. Ale nie je to pravda. Spickový pretekár musí mat cit pre zrýchlenie, vediet sa orientovat vo velkej rýchlosti a správne nacasovat urcité technické prvky. A popri tom vsetkom sa musí vediet uvolnit, co je asi najtazsie."

- Ak niekomu poviete, ze ste kladivár, nemýli si vás s nejakým remeselníkom?
"Vela ludí, najmä v USA, si myslí, ze hádzem obycajné kladivo. Povedia: Hm, je to zaujímavé, o tom som este nikdy nepocul. Ked vsak vysvetlím, o co v skutocnosti ide, potom im svitne v hlave. Zacnú sa vrtiet a napodobnovat otocku..."

- Pamätáte sa na svoj úplne prvý sútazný hod v kariére?
"Nie, nepamätám sa, bolo to velmi dávno. Pravdepodobne to bolo v Trnave. Velmi dobre si vsak pamätám, ze prvé kladivo pre mna vyrobil otec z trojkilovej gule, akou vrhajú guliari. Pripevnil k nej kratsiu strunu, aby som ním nebúchal o zem."

- A ako si s odstupom necelých 24 hodín spomínate na svoj dosial posledný sútazný pokus?
"Vsetko sa zbehlo akosi velmi rýchlo. Vedel som, ze uz mám medailu istú, no chcel som este zaútocit na striebro alebo aspon styri roky starý osobný rekord. Nevyslo to, ale ze to bolo za 80 metrov, to som sa dozvedel az od môjho manazéra."

- Ktorý bol klúcový moment vasej kariéry?
"Jednoznacne odchod na univerzitu do amerického Dallasu na jesen 1997. Nasiel som tam skvelé podmienky, naucil som sa trénovat inak ako u nás doma. V Amerike je atletické myslenie úplne iné ako u nás. Kým tam sa berie vsetko pozitívne, na Slovensku je to presne opacne. Pobyt v Dallase povazujem za úzasnú skúsenost, odporucil by som nasim mladým atlétom, aby to v USA skúsili."

Libor Charfreitagväcsí obrázokAutor: SITA

- Takze v USA sa z vás stal spickový svetový kladivár?
"Myslím si, ze áno. Ale nebolo mi vsetko jedno, ked som tam odchádzal. Povazoval som to vsak za sancu, ktorá sa naskytne iba raz v zivote, a preto som to isiel skúsit. Som rád, ze som nasiel odvahu a odletel som do USA. Vôbec to nelutujem, bola to obrovská zivotná skúsenost."

- Nemali ste niekedy chut zavesit tretry na klinec?
"Najtazsie obdobie som prezíval vlani. Neslo mi to, mal som zdravotné problémy a nevedel som, ako sa z nich dostat. Skúsal som vsetko mozné: trénovat viac aj netrénovat vôbec. Bolo to nesmierne frustrujúce, no dôlezité je, ze som frustrácii nepodlahol."

- Koho povazujete za najlepsieho kladivára vsetkých cias?
"Obdivujem kladivárov, ktorí hádzu pekne technicky. Medzi moje vzory patria aj súcasní súperi - olympijský vítaz Japonec Murofusi, trojnásobný majster sveta Tichon a Slovinec Kozmus. Zo starsej generácie som obdivoval pre spickovú techniku svetového rekordéra Sedycha.

- Aká je vasa dalsia motivácia? Dokedy by ste sa chceli venovat vrcholovej atletike?
"Chcel by som hádzat este aspon pät az osem rokov. Pravda, ak budem dosahovat kvalitné výkony. Práve prichádza obdobie, v ktorom by som mohol zuzitkovat vsetko, co som sa doteraz naucil a natrénoval. Hovorí sa, ze prvých sest rokov po tridsiatke je pre kladivára najlepsí vek. Dochádza k stabilizácii techniky, clovek dozrieva aj fyzicky a pribúdajú skúsenosti. A co bude, ked skoncím? O tom som este neuvazoval. Rozhodnem sa, az ked príde definitívny koniec."