Ivan Král: Na párty az po práci

00:00 | 24.9.2006 | Jan Sprincl

ROZHOVOR - Ivan Král, ktorý sa ako jeden z mála Cechov môze pochválit, ze hral v svetovom rock´n´rolle prvé husle, v pondelok koncertuje v Paláci Akropolis.

Pre túto prílezitost k sebe prizval slovenských hudobníkov Emila Frátrika a Oskara Rózsu a spolocne pripravili pätnást nových skladieb. Dostane sa, samozrejme, aj na hity ako Winner takes all, Sen ktorý zlozil pre skupinu Lucie, alebo Dancing barefoot. Tú majú vo svojom repertoári aj Patti Smith a U2.

 

Král sa do Ceska nevracia casto a ked, tak hlavne ako producent albumov domácich interpretov. Skúsenost s ním mali Lucie, Mnága a Zdorp, skupina Triny aj Aneta Langerová. Ako aktívny hudobník sa sám za seba naposledy predstavil na albumoch Photoalbum a Erotická revue.

 

Pred koncertom ste plánovali, ze sa so spoluhrácmi zavriete na týzden do skúsobne. Ako to dopadlo?

Hladal som vhodný priestor, a ked som hovoril s Davidom Kollerom, povedal, ze práve dotocil album a ak chcem, môzeme byt u neho. Emilovi s Oskarom som dopredu poslal demá a potom sme na skúskach spolocné skladby dorábali. Vela sme nad tým nepremýslali, ale hrali sme stále dookola, aj "kiksy" sú prospesné. Nasa hudba má silu aj v troch a väcsiu hlbku, ako keby tam bol dalsí gitarista, spevácky a bicie. Bude to komorné vystúpenie.

 

 

Slubujete nové skladby. Co s nimi bude po koncerte?

Pozval som ludí z hudobných firiem, a to, ci majú záujem, alebo len sedia na zadku v práci, zistím v pondelok.

 

V Cesku vystupujete v poslednom case celkom skromne. Preco ste sa hned po revolúcii aktívne nezapojil do hrania v niektorej ceskej kapele? Ponuky ste isto musel mat.

Ked som sa v devätdesiatom tretom vrátil, mal som mnozstvo ponúk na hranie aj natácanie albumov a pretoze som hudobníkom ciastocne otváral dvere v tom, ako sa to robí v Amerike a vo svete, videl som, akí sú tu ludia zatrpknutí. Idú do stúdia, starajú sa len sami o seba, a to nie je dobré. Mám to tu rád a chcel som tento vzduch zmenit, snazil som sa vyhoviet mnohým ludom a strácal som pritom energiu. Po case som si povedal, ze musím prec.

 

V com bola chyba?

Uz od mladosti je to rovnaké: ked chcem hrat s niekým dalsím, tak mu chýba zapálenie ako mne. Lenze ked robís hudbu, tak ju musís robit naplno, inak môzes pracovat v továrni alebo v kancelárii. Tu majú hudobníci rodiny a tak sa im nechce chodit hrat na dva mesiace do Nemecka alebo Rakúska, kazdý má nejakú výhovorku, a navyse nevie po anglicky. Nechcem nikoho urazit, ale iná cesta nie je, tu je to stále v malom potoku a hovoríme si, ze je to ceské, takze dobré. Dvere von sú otvorené a na otázku, ako prerazíme ako Cesi vo svete, je jednoduchá odpoved: musí sa tam vycestovat a spoznat to tam.

 

 

Kedysi ste predpovedal velkú budúcnost skupine Lucie, ktorej ste produkoval jej asi najlepsí album Cerný kocky, mokrý záby a ktorá uz teraz asi nikde nepôjde...

Lucie mala ten problém, ze jej zázemie bolo moc "fajn" urobila album, odohrala pät koncertov a koniec. Tak sa to nedá. David Koller na chvílu odisiel do New Yorku, aby sa naucil po anglicky a teraz by v tom mal pokracovat. Produkoval som aj kapelu Alice a o nej si myslím, ze mohla absolútne prerazit. Nie Dan Bárta samotný, ale celá Alice, kam sa na nich hrabali Deep Purple!

 

Ceské skupiny, ktoré sa s vami stretli v stúdiu, vraj boli zo zaciatku sokované vasimi podmienkami: pracovat od rána do vecera bez vecierkov a pocúvania cudzej hudby. Preco tá askéza?

Gramofirma platí stúdio a chce výsledky. Na vecierky nech sa chodí po práci. A potom, preco sa zdrzovat, preco strácat cas, ked je niekto nepripravený alebo neschopný pracovat. To nie je profesionálne. Neviem, ako to je teraz, ale v devätdesiatych rokoch tu bolo velmi volné tempo v práci. Nastastie nie ako v Amerike medzi rokmi 1975 az 1980. Vtedy mali firmy obrovské peniaze a skupiny i producenti v stúdiu sa iba flákali. Aerosmith, Kiss, Lou Reed...divím sa, ze z tých vecierkov nieco vzniklo. Ked chce hudobník byt "high", tak mu k tomu predsa stací hudba.

 

Ale Iggy Pop tiez nebol a nie je ziadny anjel a predsa ste s ním natocil albumy Soldier a Party.

Nakoniec som od neho odisiel, nedalo sa to s ním vydrzat. Iggyho mám rád dodnes, nevycítam mu nic, ale spomienky nemám najlepsie. Nahrávali sme album, ktorý potom vsetci zvozili, robili sme na nom dva mesiace, vsetko bolo pripravené a Iggy potom prisiel do stúdia, bol mimo, menil texty. Nedalo sa s ním pracovat a doslo medzi nami k viacerým scénam.

 

 

Ako to, ze je dodnes taký slávny? A dobrý?

Asi preto, ze prezil. Mal uz styrikrát umriet, ale Boh nad ním drzí ochrannú ruku.

 

Vasa posledná producentská práca v Cesku bol debut Anety Langerovej Spousta andelu. Sú to uz dva roky, pocul ste ten album v poslednej dobe?

Uz dlho nie. Snazil som sa s Anetou spojit a pozvat ju na koncert, tak uvidíme.

 

Ste s odstupom casu s týmto albumom spokojný?

Ja som dal tvár asi len piatim pesnickám, na niektoré som nechcel siahnut, pretoze mi prisli také svédske. Na severe sú ludia, ktorí pre firmy písu skladby a potom ich predávajú dalej. Vdaka BMG sa tak dostali aj k nej. Do budúcnosti by sa nemala porovnávat s cudzími pesnickami, ale napísat si vsetko sama. Druhý album bude rozhodujúci.

 

Aneta Langerová si fanúsikovskú základnu vybudovala uz v sútazi Cesko hladá SuperStar. Majú ostatní hudobníci este vôbec sancu presadit sa?

V pesnicke ani nejde o to, ci je dobrá alebo hlúpa, ale zálezí, kto ju hrá, kto ju prinesie do firmy a kto do rádia, vsetko je to prepletené ako v labyrinte. V Amerike je skoro nemozné preniknút do rádia.

 

 

To znie, ako keby rocková hudba nemala budúcnost.

Keby som bol mladý hudobník, urcite by som spolupracoval s nezávislými univerzitnými rádiami, dával im rozhovory, predstavoval sa vo firmách, hral od dediny k dedine a makal. Ale ono sa to zmení.

 

Ako?

Mladsia generácia chce svoju slobodu naspät, monopol v hudbe nie je mozný. Gramofirmy si coskoro uvedomia, ze sa hudba dá vdaka internetu robit aj bez nich, a padnú. Existuje tolko zaujímavých skupín, napríklad okolo Detroitu, a vôbec nie sú slávne. Pýtajú sa ma, co si o nich myslím a ako by to malo zniet, a ja im hovorím: "Paneboze, tam je talentu, len ho sformovat!" Nevidím to cierne.