Som papierový muz. Tvrdí ten, co predcil Gatesa

Najbohatsí muz sveta uprednostnuje papier pred pocítacom.väcsí obrázokZdroj: SITA

00:00 | 13.3.2010 | Roman Gazdík, Aktuálne.cz

Ciudad da Mexico - Ked Julián Slim Haddad roku 1902 utiekol v strnástich rokoch z Libanonu do Mexika pred otomanskými Turkami, dúfal, ze v Novom svete nájde bohatstvo a pokoj.

O sto osem rokov neskôr sa jeho syn Carlos Slim Helú stal podla magazínu Forbes s majetkom 53,5 miliardy dolárov najbohatsím muzom na svete.

70-rocný podnikatel za sebou nechal Americanov Billa Gatesa a Warrena Buffetta aj indického oceliarskeho magnáta Laksmího Mittala.

Ani sám Slim nie je v rebrícku Forbesu novácikom a pravidelne sa umiestnoval na druhom az stvrtom mieste. V roku 2007 ho vyhlásil najbohatsím muzom sveta konkurencný magazín Fortune.

Najbohatsí, ale neznámy

Napriek tomu, ze je rebríckovým matadorom, zostává Slim okrem Mexika a Latinskej Ameriky, kde sa jeho impérium rozkladá, pomerne neznámy.

A odstup od ostatných a mediálne "preverených" zástupcov vrcholnej miliardárskej elity demonstruje aj jeho nezvyklo chladný osobný prístup k moderným technológiám.

"Som papierový clovek, nie elektronický," vraví s tým, ze síce vlastní laptop, no nepouzíva ho.

Jeho obchodné úspechy sú naopak na moderných technológiách zalozené. Vlastní telekomunikacný gigant America Móvil, ktorý má podla Reuters 201 miliónov zákazníkov v sestnástich krajinách vrátane USA.

Kontroluje aj 49 percent akcií v operátorovi pevných liniek Telmex, ktorý ovláda devätdesiat percent trhu v stomiliónovom Mexiku. V roku 1997 kúpil tiez tri percentá spolocnosti Apple.

Telekomunikacný gigant Telmex je známy aj v USA.väcsí obrázokAutor: Telmexstore

Obchodnícka krv

Kritici ho obvinujú, ze Telmex zneuzíva svoje takmer monopolné postavenie a stazujú sa aj na spôsob nákupu spolocnosti. Splátku totiz vyrovnávali postupne z penazí vybraných od zákazníkov.

Kto by sa vsak domnieval, ze Slimov úspech závisí iba na celkom transparentných manipuláciách, ten by sa mýlil. Muz, ktorý vystudoval stavebné inzinierstvo, má totiz obchodovanie v krvi. Koniec koncov sú Libanonci svojimi obchodnými schopnostami známi po celom svete.

A tak sa aj Julián Slim Haddad v Mexiku vypracoval napriek svojej pociatocnej neznalosti spanielciny na úspesného podnikatela. Ze zdedil otcovu krv, ukázal Carlos uz ako dieta, kedy si prilepsoval nákupom a predajom karticiek baseballových hrácov.

Potenciálne hviezdy lacno od svojich kamarátov nakupoval a neskôr, ked dosiahli svoj zenit, ich zasa draho predával. Isiel v otcových stopách, ktorý týmto spôsobom obchodoval s majetkom pocas mexickej revolúcie v prvom desatrocí minulého storocia.

Kríza je prílezitost

Rovnakú taktiku zopakoval Carlos aj neskôr, ked pocas mexickej krízy v osemdesiatych rokoch nakúpil mnoho krachujúcich, ale zdravých podnikov, ktorých hodnota isla po konci recesie opät rýchlo nahor.

Dnes popri telekomunikáciách vlastní viac ako 200 firiem pôsobiacich vo viacerých odvetviach, vrátane stavebníctva, bankovníctva, cigaretového priemyslu alebo prevádzkovania hotelov a obchodných retazcov.

A jeho chut nákupovat v case krízy neustáva ani teraz. Naopak je to pre neho prílezitost este svoje podnikanie rozsírit za hranice Latinskej Ameriky. V roku 2008 tak investoval stvrt miliardy dolárov do vydavatelstva New York Times Co.

Na vlajkových lodiach koncernu, denníkoch New York Times a Boston Globe, sa pritom tvrdo prejavuje klesajúci záujem inzerentov aj citatelov papierových médií.

Bill Gatesväcsí obrázokZdroj: SITA

Ze je Slim "papierový clovek" preukázal navyse investíciami do spolocnosti stojacej za britským denníkom Independent. Kúpil aj jedno percento bankovej spolocnosti Citigroup.

Prácu, nie charitu

Podobne ako jeho predchodca na najvyssom mieste rebrícka Forbesu Bill Gates sa aj Slim venuje filantropii, hoci nie v takej velkej miere. Jeho zivotná filozofia je iná. "Gates by si mal nastudovat, ako by mohol (bojovat s chudobou) rovnakým spôsobom, akým uspel v obchode, pretoze charita problém nevyriesi," povedal denníku USA Today.

"Som presvedcený, ze s chudobou sa nebojuje darmi, charitou alebo utrácaním z verejného rozpoctu, ale zdravím, vzdelaním a pracovnými prílezitostami." Slimove spolocnosti tak proti chudobe bojujú tým, ze zamestnávajú viac ako 200-tisíc ludí. Podla kritikov vsak Slim mexickú ekonomiku svojou vsadeprítomnostou a tendenciou k monopolizácii skôr skrtí.

Odpor ci závist vzbudzuje aj to, ze sa stal rozprávkovo bohatým vdaka investíciám do rozvojového sveta. "Senor Slim je tak bohatý a mocný. V krajine s tolkými chudobnými ludmi je to takmer kriminálny cin," povedal serveru ScrippsNews v USA naturalizovaný Mexican Ernesto Beltrán, ktorého do Spojených státov prepasovali v kufri cadillacu.