Príjmové noznice sú na Slovensku otvorené priemerne

Ilustracné fotoväcsí obrázokAutor: TASR

12:25 | 13.3.2010 | Stanislava Luppová

Bratislava - Príjmová nerovnost na Slovensku nie je podla analytikov vôbec priepastná. Z krajín Európskej únie sú nase príjmové noznice priemerné.

V únii je na tom podla analytikov UniCredit Bank najlepsie Fínsko. V tejto severskej krajine poberá plat nizsí ako dve tretiny mediánu len sest percent zamestnancov, príjmová nerovnost je teda nízka. Najhorsie je na tom v únii Lotyssko s 30 percentami.

Prieskum: Pocit chudoby prudko rástol u Lotysov  

Z krajín únie sme v strede

Slovensko ide so sedemnástimi percentami zlatou strednou cestou. "Nachádza sa priblizne v strede pomyselného rebrícka s podielom zamestnancov s nízkou mzdou na úrovni priemeru EÚ a velmi blízko susednej Ceskej republiky. Zatial co starsie krajiny únie majú mensí podiel nízko zarábajúcich skupín, ostatné krajiny V4 ich majú väcsie," hovorí Ján Tóth, analytik UniCredit.

Eurostat: Slováci a Cesi majú najmenej chudobných

Slovensko teda podla Tótha nemusí zavádzat danovú politiku, ktorá by príjmovú nerovnost znizovala, ako sú napríklad progresívne sadzby dane z príjmu.

V poriadku je podla analytikov aj pomer najbohatsích a najchudobnejsích.

Ilustracné fotoväcsí obrázokAutor: TASR

"Slovensko patrí v medzinárodnom aj európskom porovnaní medzi najrovnostárskejsie krajiny," povedal pre Aktuálne.sk Michal Musák, analytik Slovenskej sporitelne.

Podla Musáka bol pomer príjmu 20 percent najbohatsích oproti 20 percentám najchudobnejsích v roku 2008 u nás 3,4, kým v únii to bol pätnásobok.

Pred recesiou a po nej

Pred recesiou bol podla Musáka slovenský trh práce napnutejsí skôr v hornej casti príjmov, kým nízkokvalifikovanej pracovnej sily bolo dost.

Radicová: Slovensku hrozí riziko pracujúcej chudoby

"To by skôr hovorilo v prospech zvysovania príjmových nerovností. Teda v prípade nízko kvalifikovaných a horsie platených pracovných miest sa dala lahsie nájst náhrada, a preto bol tlak na mzdy slabsí," hovorí Musák. Podla analytika sa vsak nedá vylúcit, ze sa tieto vztahy pocas vlanajsieho ekonomického prepadu zmenili.

Ak sa podarí opät nastartovat ekonomické ozivenie, budú rást aj priemerné mzdy. Vdaka tomu sa zvýsi aj celková priemerná zivotná úroven slovenských domácností.

"Avsak to, ci zvysovanie priemernej zivotnej úrovne bude sprevádzat zúzenie, alebo naopak rozsírenie rozdielov medzi skupinami s najvyssími a najnizsími príjmami, je samostatná a zlozitá otázka, okrem iného ovplyvnená aj relatívne vysokou mierou strukturálnej nezamestnanosti, teda skupinou dlhodobo nezamestnaných ludí, odkázaných na sociálnu siet," povedal pre Aktuálne.sk Vladimír Vano, analytik Volksbank Slovensko.

Ilustracné fotoväcsí obrázokAutor: SITA/AP

Regionálne rozdiely

Minulý rok bol priemerný mesacný zárobok v Bratislavskom kraji takmer 970 eur, najmenej sa priemerne zarábalo v Presovskom kraji 573 eur mesacne.

V Bratislave ale rástla mzda pomalsie. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa tu platy zvýsili o 2,8 percenta, kým v Presove rástli mzdy najrýchlejsie na Slovensku, o pät percent.

Príjmové rozdiely sa v slovenských regiónoch v posledných rokoch prehlbujú. Podla Vana navyse platí, ze celostátny aritmetický priemer je císlo, ktoré nevypovedá o rozdieloch v zivotnej úrovni medzi jednotlivými regiónmi.

Najhorsie sa podniká v Gelnici, najlepsie v Bratislave

"Ostatných osem hojných rokov pocítili najviac domácnosti v regiónoch, kde okrem iného aj regionálna samospráva vytvorila vhodné podmienky pre vznik priemyselných parkov, príchod nových investorov a zintenzívnenie sútaze na trhu prace," dodáva analytik.