Bratislavou znelo: Na stráz! i Fasistov tu nechceme!

Obcania povedali v nedelu rázne "Nie" prejavom fasizmu na Slovensku.väcsí obrázokAutor: SITA

21:40 | 14.3.2010 | Stanislava Harkotová

Bratislava - Ked sa pred rokom na Hodzovom námestí v centre hlavného mesta stretli v den výrocia vzniku vojnového slovenského státu jeho prívrzenci a ich odporcovia, sírila sa Slovenskom správa o tvrdom zásahu proti nacionalistom, ktorí sa neubránili vykrikovaniu gardistických hesiel.

O rok neskôr si nacionalisti dali gardistické jednorazové repete. Po vojnovom pozdrave "Na stráz!" vsak tento raz nenastúpili policajné manévre. Namiesto nich letel popred Prezidentský palác pokrik "Fasistov tu nechceme!" - z druhého konca námestia nacionalistom kontroval dav, ktorý prisiel vyjadrit nevôlu s ich názormi.

Precítajte si spravodajstvo: Slovenský stát si pripomenuli prívrzenci i odporcovia

V den 71. výrocia vzniku Slovenského státu sa na fontáne pred palácom, kde len v stredu vyzývali slovenskí studenti prezidenta, aby chápal, ako velmi sa ich dotýka citlivá téma vlastenectva, vystriedali diametrálne rozdielni tribúni.

Kým krátko po poludní obcianski aktivisti volali po zbavení sa prezitkov smutných slovenských dejín, hodinu na to z úst aktivistov pospolitostných zaznievali hrubé slová k národnostným mensinám. Kým s poludnajsím vetrom súperili transparenty s ráznou protifasistickou témou, o neskorsiu chvílu trepotali vetrom modré vlajky s bielym dvojkrízom, vlajky cierne. Ale aj vlajky státne.

Fotogaléria

dalsie fotografie

Na obe zhromazdenia dohliadalo niekolkosto policajtov, pripravených zakrocit vodným delom ci policajnými psami.

Dva tábory proti sebe

Na námestie sa najprv poobede zislo priblizne 200 odporcov slovenského vojnového státu. Priblizne v rovnakom pocte sa tu "po výmene" objavili jeho prívrzenci.

Za prvú skupinu hovoril bývalý politik Fedor Gál, ktorý pripomenul, ze fasizmus nemá ziadne hranice. Upozornil aj na situáciu v Cechách, kde momentálne zije. Nedávno tam extrémisti podpálili dvojrocné dievcatko - Natálku. "Sme tu kvôli svojim deckám a vnúcatám, som tu aj kvôli Natálke," vyhlásil Gál.

"Títo chlapci i dievcatá vám budú úprimne vraviet, ze za vsetko dobré za Slovenského státu je zodpovedný Jozef Tiso a za vsetky svinstvá je zodpovedné nacistické Nemecko. Ziadne argumenty ich nepresvedcia o opaku," konstatoval dalsí z ludsko-právnych tribúnov na adresu extrémne naladenej mládeze.

Video

Odporcovia Slovenského stát: Nie fasizmu!

Zároven sa ale pýtal: "Preco potom Jozef Tiso 2. mája 1945, ked uz bolo po vsetkom, pár hodín pred koncom vojny, poslal blahoprajný telegram nástupcovi Adolfa Hitlera, v ktorom mu odkázal, ze Slovensko vydrzí s Nemeckou rísou az do vítazstva?"

Mládez sympatizujúca s vojnovým státom neskôr potvrdila, ze pre nu je Tiso jediným slovenským prezidentom, ktorý ich nikdy nesklamal.

Okrem známych hesiel a osláv vojnového prezidenta sa vzduchom niesli urázlivé vety k mensinám, ktoré extrémisti nazvali "prízivníkmi ci rozvracacmi", o vlajke Európskej únie padali slová ako "okupantské handra." Kazdý výrok vsak zakryl hlasný pokrik z konca námestia.

Predvolebná kampan

"Nehanbím sa za svoje presvedcenie, milujem svoju vlast. Ja som slovenská vlastenka," povedala jedna z demonstrujúcich, lekárka Natália Grausová.

Slovenský stát podla nej nebol vojnovým státom a aj deportácie Zidov boli podla nej zastavené ihned, ako vláda zistila, ze sú fyzicky likvidovaní.

Video

Nacionalisti oslavovali slovenský stát

"Co sa dialo potom v roku 1945, nemozno dávat na úcet slovenského státu, vypuklo takzvané Slovenské národné povstanie, a Nemci prehrávali vojnu," vyhlásila.

Nacionalisti sa po prejavoch pobrali k Martinskému cintorínu, kde mal byt den výrocia zavrsený pri hrobe Jozefa Tisa. Okrem návstevy zo zahranicia ich pri hrobe cakal aj Marián Kotleba, cerstvý kandidát v parlamentných volbách.

Radikálnost Kotleba nezaprel ani pri vlastnej agitke, na ktorej vyhlásil, ze SNS uz dávno stratila kredit, ked si vo vláde robila iba "vlastný biznis". Rovnako sa kritike nevyhli ani ostatné politické strany. Kotleba sa pritom na Tisovom hrobe oznacil za cloveka, ktorého by mali jeho nacionálne zalození súputnici podporit.

Kto bol Jozef Tiso

Prezident vojnového slovenského státu, ktorý vznikol 14. marca 1939, Jozef Tiso ostáva v slovenských dejinách kontroverznou osobnostou. Zatracujú ho najmä pre jeho spojenectvo s hitlerovským Nemeckom a takisto fakt, ze sa Tiso ako prezident priamo podpísal pod deportáciu 70-tisícov slovenských Zidov, ktorých si v zajateckých táboroch nacistov nasla smrt.

"Riesenie zidovskej otázky sa zacalo uz v októbri 1938. Oni boli súbezne zbavovaní spolu s opozíciou obcianskych správ. Neskôr boli prijaté nariadenia a zákony, vrátane Zidovského kódexu, ktoré boli priamo namierené proti Zidom," uviedla pre Aktuálne.sk historicka Katarína Zavacká.

Odmietla zlahcovat Tisovu vinu tým, ze udeloval výnimky. "Keby bola iba jedna, nech ich bolo kolkokolvek, to neovplyvnilo postoj rezimu k Zidom," dodala.

O spojenectve s Adolfom Hitlerom historik Valerián Bystrický pre Aktuálne.sk povedal, ze ked isiel Tiso 13. marca 1939, teda vpred vecer vzniku státu, za Hitlerom do Berlína, nesiel ho poziadat, aby podporil vyhlásenie Slovenského státu. "Isiel sa len informovat, akú politiku Hitler v tomto priestore chce. Tam mu vsak Hitler povedal, ze ak chce Slovensko existovat, musí vyhlásit Slovenský stát," hovorí historik.