Gasparovic udelil najvyssie státne vyznamenania

Viliam Polónyi si preberá Pribinov kríz III. triedy.väcsí obrázokAutor: TASR

14:13 | 8.1.2009 | SITA

Bratislava - Básnik Milan Rúfus a jazykovedec Vincent Blanár dostali státne vyznamenanie Pribinov kríz I. triedy, ktoré slovenský prezident udeluje kazdorocne k 1. januáru pri prílezitosti vzniku Slovenskej republiky.

Pribinovým krízom I. triedy in memoriam Ivan Gasparovic ocenil aj psychológa Antona Jurovského za budovanie psychológie ako modernej vedy.

Pri prílezitosti 16. výrocia vzniku republiky vyznamenali Pribinovým krízom II. triedy popredného astronóma Vojtecha Rusina a herca a reziséra Juraja Sarvasa. In memoriam toto vyznamenanie dostal hudobný skladatel a dirigent Tibor Freso. Pribinov kríz III. triedy prijal herec Viliam Polónyi a jadrový fyzik Ján Ruzicka za zásluhy pri budovaní Cyklotrónového centra.

In memoriam udelili Pribinov kríz III. triedy vedcovi a vynálezcovi Jánovi Farkasovi, ktorý mal patentovaný nealkoholický nápoj Vinea. Venoval sa aj zdokonalovaniu vinárstva.

Pribinov kríz III. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky a o rozvoj v oblasti územnej samosprávy získal aj dlhorocný starosta (od roku 1990) obce Kechnec Jozef Konkoly. Podielal sa na rozvoji kechneckého priemyselného parku, v ktorom v súcasnosti 14 zahranicných investorov z ôsmich krajín vytvorilo pracovné miesta pre 3 000 zamestnancov.

Rad Bieleho dvojkríza II. triedy dostal predseda Spolku Slovákov v Polsku so sídlom v Krakove profesor Jozef Congva. Radom Bieleho dvojkríza III. triedy vyznamenal prezident Ailsu Rosemary May Domanovú za celozivotné zásluhy o rozvoj slovensko-britských vztahov. Kríz Milana Rastislava Stefánika II. triedy dostal za záchranu ludí z horiaceho domu Frantisek Uhrík z Urminiec.

Prezident ocenil aj policajta Roberta Vidu, ktorý zomrel pocas minulorocnej policajnej akcie v Leviciach. Gasparovic mu udelil in memoriam Kríz Milana Rastislava Stefánika III. triedy. Vidu na vyznamenanie navrhla vláda, jeho meno zo stvrtkového  oficiálneho programu  ocenených vsak vypadlo. Ako povedal hovorca prezidenta Marek Trubac, dôvodom bola ziadost vdovy, ktorá nechcela byt medializovaná. Vyznamenanie prevezme vdova neskôr z rúk ministra vnútra Roberta Kalináka. Termín nie je zatial známy.

Prezident udeluje Rad Bieleho dvojkríza II. triedy Jozefovi Congvovi.väcsí obrázokAutor: TASR/Stefan Puskás

Krátke profily ocenených osobností

Juraj Sarvas, dlhorocný clen Cinohry SND, scenárista a rezisér, sa narodil 14. júla 1931 v Radvani pri Banskej Bystrici. Svoje umenie odovzdával studentom na Vysokej skole múzických umení v Bratislave, aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Úcinkoval vo filmoch, v rozhlase a venoval sa i publikacnej cinnosti. Uz viac ako desatrocie sa milovníci poézie stretávajú na jeho Veceroch pri svieckach, kde predstavuje významných dejatelov slovenského národa.

Ján Ruzicka sa narodil 22. júla 1946 v Komjaticiach. Ako absolvent Prírodovedeckej fakultu UK, odbor jadrová fyzika sa dlhodobo venoval vedeckej a výskumnej cinnosti. Je spoluúcastníkom mnohých fyzikálnych experimentov uskutocnovaných v Rusku, Nemecku a vo Svajciarsku. Publikoval vyse 80 prác v domácich i zahranicných vedeckých casopisoch, je spoluautorom viacerých patentov. Ján Ruzicka je jedným z autorov projektu Cyklotrónového centra Slovenskej republiky, usiluje sa o zavedenie najpokrokovejsích metód na diagnostiku a liecbu onkologických ochorení s vyuzitím urýchlovacových technológií.

Viliam Polónyi sa narodil 6. júla 1928 v Krupine. Uz v mladosti sa venoval ochotníckemu divadlu, hudbe, spevu aj sportu. Ako herec zacal pôsobit v roku 1949 vo Zvolene, o styri roky neskôr uz hral na bratislavskej Novej scéne. Úcinkoval v divadle, rozhlase, televízii a takmer v 60 filmoch. Diváci si ho najviac oblúbili pre jeho divadelný a filmový veseloherný repertoár, v ktorom vyuzíval prirodzený a nenapodobitelný dar komediantstva.

Ján Farkas sa narodil 30. apríla 1923 vo vinohradníckej rodine v Modre. Rodný kraj formoval jeho zivot a preto celozivotné úsilie venoval výhradne rozvoju slovenského vinohradníctva a vinárstva. Po skoncení druhej svetovej vojny vybudoval v Modre  prosperujúci vinársky podnik. Po jeho znárodnení sa zacal venovat výskumnej, vedeckej a neskôr i pedagogickej cinnosti. Svoje výskumy finalizoval vo viacerých patentoch, z ktorých celému Slovensku aj svetu je známy prírodný nealkoholický nápoj Vinea. Prednásal na vysokých skolách, spolupracoval s viacerými ceskoslovenskými i zahranicnými univerzitami a vedeckými pracoviskami. Zomrel 19. októbra 1999.

Jozef Konkoly sa narodil 18. marca 1955 v obci Kechnec pri Kosiciach. Patrí k autorom a realizátorom myslienky priemyselného parku na území Slovenska. Jeho aktivity v tejto oblasti boli výrazným prínosom pri vstupe Slovenska do Európskej únie. Aj vdaka nemu sa coraz viac investorov etabluje práve v priemyselnom parku Kechnec.

Tibor Freso sa narodil 20. novembra 1918 v Spisskom Stiavniku. Na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave absolvoval skladbu a dirigovanie aj odbor klavírnej hry. Kompozíciu a dirigovanie studoval na preslávenej Akadémii Santa Cecilia v Ríme. Po návrate do vlasti zacínal v Slovenskom národnom divadle ako operetný dirigent. Velmi rýchlo sa umelecky etabloval ako interpret sugestívnej citovej spontánnosti, charakterizovaný tiez dramatickým, expresívnym rukopisom. Ako skladatel sa prezentoval v komornom i symfonickom zánri, no profilová bola hudobno-javisková tvorba. Freso zomrel v Piestanoch 7. júla 1987.

Anton Jurovský sa narodil 26. marca 1908 v Ul'anke. Ako stipendista "Slovenskej krajiny" studoval psychológiu v Londýne aj na parízskej Sorbonne. Získané skúsenosti ho motivovali a od roku 1948 sa mu aj na Slovensku podarilo presadit specializované stúdium psychológie. Bol zakladatelom psychologických spolocností, ústavov a institúcií. Vo svojom profesijnom zivote zazil aj osocovanie a neziclivost, v roku 1990 bol vsak plne rehabilitovaný. Anton Jurovský zomrel v Bratislave 6. júla 1985.

Básnik, literárny historik, prekladatel a esejista Milan Rúfus sa narodil 10. decembra 1928 v Závaznej Porube. Uz pocas stúdií na gymnáziu mu casopis Pramen uverejnil prvú básen,  postupne publikoval aj v iných casopisoch. V rokoch 1952-1989 az do odchodu na dôchodok prednásal na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy UK v Bratislave. Je autorom vyse tridsiatich kníh. Od svojho vstupu do literatúry má zásadný podiel na formovaní modernej slovenskej poézie. Milan Rúfus je viacnásobným kandidátom na udelenie Nobelovej ceny za literatúru. Patrí medzi najprekladanejsích slovenských básnikov v zahranicí.

Vojtech Rusin sa narodil 7. januára 1942 v Spisských Hanusovciach. V septembri 1959 zacal pracovat ako technik a po skoncení stúdia astronómie ako vedecký pracovník v Astronomickom ústave SAV na Skalnatom Plese, kde pracuje doteraz. Vo svojej práci sa zameriava na výskum prejavov slnecnej aktivity, menovite v koróne a protuberanciách, jej casovo-sírkovému rozlozeniu v priebehu cyklu slnecnej aktivity. Doteraz jediné vo svete bolo jeho pozorovanie zvyskov kométy Kreutzovej skupiny v slnecnej koróne v roku 1979. V roku 2002 bola po nom pomenovaná planétka "Rusin".

Ailsa Domanová, rodená Cousins, sa narodila vo Velkej Británii v grófstve Essex. Pocas druhej svetovej vojny pracovala pre Cervený kríz. Tu sa zoznámila s porucíkom, výsadkárom Alexandrom Domanom. V roku 1947 major Doman prisiel so svojou manzelkou pracovat do Prahy. Prevrat vo februári 1948, politické cistky a prenasledovanie celkom zmenili zivot Domanovcov. Kruté podmienky vsak hrdú a nepoddajnú Britku nezaskocili. Snazila sa spoznat národ a kultúru novej krajiny a byt prospesná ludom aj tým, ze ich ucila svoju rodnú rec a zoznamovala ich s britskou kultúrou. Dlhé roky zastávala post neoficiálnej velvyslankyne Velkej Británie na Slovensku, ktorá nezistne a obetavo pomáhala tým, ktorých najviac zasiahlo politické prenasledovanie - slovenským vdovám a manzelkám veteránov západného odboja.

Vincent Blanár sa narodil 1. decembra 1920 v Húli. Patrí medzi najvýznamnejsích slovenských jazykovedcov a slavistov. Pracoval v oblasti výskumu dejín slovenského jazyka, lexikológie a lexikografie, vseobecnej, slovanskej a slovenskej onomastiky, jazykovej kultúry, bibliografie slovenskej jazykovedy. Jeho výskumy a netradicný moderný pohlad na onomastiku nasli velký ohlas v zahranicí, za co bol v mnohých státoch ocenený. Je zakladatelom a dlhé roky bol i predsedom Slovenskej onomastickej komisie. Blanár je tiez autorom prvej slovenskej anotovanej bibliografie slovenskej jazykovedy.

Frantisek Uhrík sa narodil 17. júna 1951 v Urminciach. Od roku1970 pracuje na druzstve v Urminciach. Práve tu, pocas návstevy u svojej matky 5. februára minulý rok spozoroval v dome oproti poziar. Ihned pribehol, vyrazil dvere a otcovi s dvoma malými detmi pomohol uniknút z horiaceho domu. O ostatné sa postaral privolaný hasicský a záchranný zbor, polícia a lekári. Vdaka hrdinskému cinu Frantiska Uhríka sa podarilo zachránit ludské zivoty a tiez znacné materiálne hodnoty.

Jozef Congva sa narodil 19. marca 1939 v bývalej slovenskej obci Jurgov na Spisi (dnes Jurgów, Polsko). Vystudoval právo na Jagelovskej univerzite v Krakove. V roku 1967 zacal pracovat ako asistent na Katedre dejín politicko-právnych vied v pobocke Jagelovskej univerzity v Katoviciach. Hlavnou témou jeho vedeckého bádania boli otázky politického systému autonómneho sliezskeho vojvodstva v medzivojnovom období (1920-1939), ako aj historicko-právne otázky Spisa a slovenského obyvatelstva na polskom území.  V roku 1994 sa stal jediným vysokoskolským profesorom slovenskej národnosti v Polsku. Jozef Congva pôsobí dlhé roky aj ako predseda Spolku Slovákov v Polsku.