Rusíni strázia poklad. Klúcom k nemu je ich rodná rec

Rusínsky kroj z okolia Svidníkaväcsí obrázokAutor: TASR

00:00 | 17.8.2009 | Stanislava Harkotová

Snina (reportáz) - Legenda hovorí, ze nad dedinou Ruská Volová pod vrchom Kopyto ukrýva cudesný nápis na balvane cestu k zbojníckemu pokladu. Truhlice, ktoré poklad na dlhé roky uväznili v lesoch Polonín, údajne naplnil rusínsky "Jánosík" Fedor Hlavatý a jeho pätdesiatclenná druzina, ktorá bola postrachom pre pánov od Kosíc po Uzhorod.

Rusíni v oblasti sa pri vypocutí povesti usmievajú, ktovie ci pre jej nepravdepodobnost, ci naopak, pre stipku cohosi, co ich kraju dodáva aureolu významnosti. Toto je oblast v zime suzovaná vlcími svorkami, v lete potulujúcimi sa medvedicami, vybrat sa s rýlom do hory preto neodporúcajú.

Podla oficiálnych statistík sa k rusínskej národnosti v rámci Slovenska hlási priblizne 30 tisíc ludí, v Sninskom okrese tvoria 6 percentný podiel obyvatelov, co predstavuje asi 2 500 zástupcov tejto mensiny. O úradníckych poctoch by vsak viacerí domajsí polemizovali. Rusíni sú uz raz takí, hoci doma rozprávajú výlucne po rusínsky, väcsine nerobí problém zaskrtnút si "do papiera" národnost slovenskú.

Okrem iného aj takí, ze o poklade nechcú slovko prehodit.

Z regiónu: V Bratislave majú platy, v Snine pláty na montérkach

Pamatník styroch republík

"Ak chcete vediet, ako zili Rusíni kedysi a ako zijú teraz, chodte za starým Popovicom," vraveli svorne vsetci v dedine. "Aj vcera tu za ním boli z Korzára, aby im porozprával o vojenskom cmiteri, dve hodiny im rozprával, len chodte," a vzápätí ho obalili rúskom tajomstva.

82-rocný pán sa politike vyhýba, dôlezitejsie je vybrat zemiaky zo zeme.väcsí obrázokAutor: sh

Vraj by mu dali metál za vzdelanie miestnych Rómov, ktorých popohnal k cítaniu a písaniu, k tomu, aby sa o seba vedeli postarat. "Je tazko chorý, on nemôze dobre hovorit, ale budete mu rozumiet, je tu najstarsí, vie vsetko. Vyucil sa sustrom v Madarsku, vela pamätá aj z vojny," vysvetlovali.

Ked Peter Popovic, 82-rocný pán v kockovanej capici, nás rozhovor otvoril septavými slovami: "Otázka je, co chcete pocut," bolo zrejmé, preco za ním cestujú az z presovských novín. Mozno by som chcela pocut o poklade? Zahnal tri strakaté sliepky do zadného dvorceka, ukázal na cerstvú vakovku, prehodil pár slov o parádnej úrode. Vlastné zemiaky, fazula, kapusta, mrkva. Nalozil si uhorky, nalozil si marhule. S dôchodkom je to tazsie, ale nestazuje sa, je zvyknutý.

Pamätá este na casy, kedy do oblasti zo Zakarpatia viedli styri úzkokolajky, tri vozili do Novej Sedlice, jedna do Kolbasova. Kazdý mal kúsok polícka, na ktorý dohliadal, robota bola iba v hore, v lese, z ktorého si ludia hladovej doliny vtedajsieho Ceskoslovenska ukrajovali, aby mohli zasiat psenicu, posadit zemiaky.

Vybrali si slovenskú skolu

Uz v tom case sa o oblast velmi neobtierali oci vrchnosti, a ako dodáva starcek, je tomu po dnes tak. Nezmenila to vojna, pocas ktorej sa vo valaloch "stratilo" viac ako tisíc tristo ludí, nezmenil to komunizmus, ani - slovami pána Popovica - "toto tu, co máme teraz."

väcsí obrázokAutor: sh

Na otázku, ci sleduje súcasnú politiku, odpovedá, ze nie, ze ani volit nechodí, ale vsíma si chaos, ktorý u nás vládne. Chaos? "Najmä v súdnictve. My nezijeme v demokracii, veci, ktoré sa u nás bezne dejú, by si napríklad v Anglicku nikto nedovolil," namáha sa septavý hlas.

O politike nerád hovorí, má s nou svoje skúsenosti. V roku 1948 sa totiz pokúsil prejst hranicu pri Asi, a "uz sa to s ním viezlo." Nezdarený pokus o prechod hraníc. Zo dna na den som sa stal politicky nespolahlivým, co znamenalo mat za pätami zandárov," spomína na udalosti tesne po vojne, o ktorej hovorí, ze "trochu hucala."

A co Rusíni? "To je tak. Ked v Rusku vypukla revolúcia, niekolko desat tisíc Ukrajincov utieklo k nám, usadili sa v okolí Presova. Pravda, priniesli urcité bohatstvo, pretoze kto chudobný by tu utekal? Zriadili si tu ukrajinské skoly, ale v Presove zrejme nepochopili, ze my nie sme Ukrajinci, ale Rusíni," vysvetluje situáciu na zaciatku 20. storocia.

"Pamätám si, ze raz prisla na jednej schôdzi téma ukrajinských skôl. Viete, rusíncina a ukrajincina sú dost odlisné. My sme vtedy zozbierali podpisy, ze chceme radsej skolu slovenskú. A tak aj bolo," hovorí, ako si Rusíni v Ulicskej doline zvolili namiesto ukrajinciny slovencinu.

Teraz vsak rusínske nárecie ustupuje do úzadia rezkejsie, ako tomu bolo v minulosti. Vymierajú najmä starkí, ktorí by nou pocastovali vnúcence. "Ved len v Zboji je 54 prázdnych domov," posmutnie pán Popovic. Na poklad som sa nakoniec radsej nepýtala, zlatokopov máme na Slovensku dost, este by nám preorali chránenú krajinnú oblast.

Jazykový zákon? Bez problémov

Co s Hlavatého pokladom? Hieroglyfy na balvane by mozno vedeli prelozit miestni tajnostkári, ktorí sa stále dohodnút, ci sa hovorí "pújdu" alebo "píjdu", po slovensky - pôjdem. Zaujímavým javom je totiz, v závislosti od lokality, odlisné kladenie dôrazu na podaktoré samohlásky, takto tu donedávna sarapatili vtipy o tzv. pujdákoch a pijdákoch. Co dedinka, to iný prízvuk, rozumiet si vsak rozumejú vsetci, a máte jedno, ci v Zboji zacujete "duze dobro", alebo v Pichniach "barz dobry", teda velmi dobre.

Svoje miesto má medzi Rusínmi aj recesista Warhol. Jeho rodicia pochádzali z Mikovej pri Medzilaborciach.väcsí obrázokAutor: TASR/AP

A propos jazykový zákon. "Ked viem, ze tento clovek je Rusnák, nebudem s ním predsa hovorit po slovensky. Slovencina vsak pre mna nie je ziadny problém. Rozprávam nou na úradoch, v práci, s niektorými kamarátmi. Prispôsobujem sa situácii," chytil sa témy Patrik, ktorého rodina doma výlucne "bisiduje" - rozpráva.

Velmi zaujímavo by to podla mnohých mohlo vyzerat na tradicných festivaloch ludovej hudby a remesiel, ktoré kazdé leto putujú z dediny do dediny. "Mohlo by to byt veselé, ak by som mal príhovor a vedla mna by stála pani, ktorá by automaticky prekladala do slovenciny, hoci rusnácke nárecie je v sirokom kraji blízke aj ludom, ktorí ním vôbec nerozprávajú," hovorí Ján Holinka, starosta obce Ulic. Ako vsak vzápätí doplnil, obrad, akým je napríklad svadba na úrade, sa v Ulici koná v slovencine.

Na zamyslenie podla neho stojí to, ako bude jazykový zákon vyzerat v praxi. "Pokial niekto nedostane pokutu, tak ani nebudeme vediet, ze tu nejaký zákon existuje. A zálezí od toho, ci potenciálnemu... nechcem povedat udavacovi... bude vadit rusíncina z rozhlasu alebo clovek, ktorý sedí na stolicke pred mikrofónom," pokrcí plecami. Pravdupovediac, rusíncina v oblasti nevadí nikomu, napriek tomu sa akosi nebadane vytráca a nahrádza ju slovencina.

O zákone: Slovenským  Rusínom a Poliakom jazykový zákon nevadí

Ci uz Hlavatého balvan niekto rozlústi, alebo nie, isté je len to, ze ak sa tak stane, bude to zarucene Rusín. Preto jedna rada pre rusínskych rodicov v oblasti: Svoju rec i tradície zachovajte, je v nich totiz návod, ako nájst poklad.