Vatikánske zmluvy opät ceria politickú hladinu

Prijatie výhrady vo svedomí je opät na výslní.väcsí obrázokAutor: Pavol Urbi, Aktuálne.sk

19:03 | 17.6.2010 | Ladislav Bariak, ml.

Bratislava- Snaha krestanských demokratov presadit do programového vyhlásenia formujúcej sa vlády ratifikáciu dvoch ciastkových zmlúv so Svätou stolicou, mohutne rozvírila uz aj tak znacne rozbúrené politické vody na povolebnom Slovensku.

Aká je vlastne história tzv. Vatikánskych zmlúv so Slovenskom? Hoci si mnoho ludí spája tento dokument hlavne s rozpadom druhej vlády Mikulása Dzurindu, historicka práva Katarína Zavacká z Ústavu státu a práva Slovenskej akadémie vied pripomína, ze základná zmluva sa zacala formulovat este za cias kabinetu Vladimíra Meciara v roku 1997.

"Tvorila sa pod pokrievkou, málokto o tom vedel a bol to vlastne úmysel, lebo práve tí, co sa na ministerstve zahranicných vecí zaoberali prípravou zmluvy, zastávali názor, ze o takejto zmluve sa na verejnosti nehovorí," povedala Zavacká pred niekolkými rokmi v rozhovore pre casopis Mosty.

• SNS je pripravená podporit vládu Smer-SD a KDH

Známa kriticka podpísania Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou dokonca oznacuje tento dokument za jednu "z najväcsích nehorázností v právnom poriadku Slovenskej republiky a nectí ani Svätú stolicu".

Pre Aktuálne.sk Zavacká poznamenala, ze takú zmluvu s Vatikánom doteraz nepodpísal ziaden iný stát. Podobné zmluvy vsak má viacero krajín. Medzi inými aj Madarsko, ci Polsko.

Advokát Ernest Valko, ktorý bol spoluautorom právneho posudku pre vtedajsieho premiéra Mikulása Dzurindu k tejto otázke, pre Aktuálne.sk poznamenal, ze najväcsou výhradou ich pracovnej skupiny bola mozná samovykonatelnost jednotlivých ciastkových zmlúv s Vatikánom.

Výhrady so svedomím

Zatial co proti Základnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou sa nezdvihol prakticky ziaden významnejsí politický odpor, inak tomu bolo v prípade dalsích ciastkových zmlúv. Tie mali pritom slúzit ako vyhlásky k spomínanej základnej zmluve.

Na výhrade vo svedomí sa rozpadla druhá Dzurindova vláda.väcsí obrázokZdroj: Aktuálne.sk

Celkovo pritom slovenská vláda a Vatikán mali medzi sebou podpísat pät ciastkových dohôd. Tie mali upravovat vsetko od financovania cirkvi, cez cirkevné skolstvo, sluzbu veriacich v armáde az uplatnovanie výhrady vo svedomí.

Reformou mal prejst predovsetkým spôsob financovania katolíckej cirkvi. Podla návrhu zmluvy mal stát prispievat cirkvi podla poctu clenov a velkosti cirkvi. Tento príspevok by bol navyse kazdorocne valorizovaný. V podstate by to tak znamenalo nemoznost financnej odluky cirkvi od státu.

• Figel: Návrh Smeru na spoluprácu bol pokrytectvom

Vláda Mikulása Dzurindu vsak pred svojim rozpadom vo februári 2006 stihla schválit len Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, ci Zmluvu medzi oboma státmi o duchovnej sluzbe katolíckych veriacich v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky.

Politickou rozbuskou sa stala Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatnovat výhrady vo svedomí. A tak Zmluva o financnom zabezpecení katolíckej cirkvi sa v paragrafovom znení na ministerské stoly nakoniec ani nedostala.

Cervená od Dzurindu, koniec pre Dzurindu

Zmluvu o výhrade svedomia pritom predstavil este v roku 2003 niekdajsí minister spravodlivosti Daniel Lipsic. Legislatívna rada vlády ju vsak schválila az o dva roky neskôr po niekolkých kolách rozporového konania.

Daniel Lipsic ako minister spravodlivosti zmluvu pripravil, ale do vlády sa uz nedostala.väcsí obrázokZdroj: SITA

Vládnym kabinetom vsak uz zmluva nepresla. Vtedajsí premiér Mikulás Dzurinda totiz odmietol predlozit výhradu vo svedomí na rokovanie vlády. Reakcie predstavitelov KDH a jeho vtedajsieho predsedu Pavla Hrusovského nenechali na seba dlho cakat. Predseda SDKÚ-DS si za tento krok od lídra krestanských demokratov vyslúzil nelichotivé pomenovanie "vierolomný clovek".

"Mikulás Dzurinda oznámil, ze odmieta splnit program tejto vlády. On a SDKÚ po troch rokoch príprav odmietli predlozit zmluvy o výhrade svedomia na rokovanie vlády s odôvodnením, ze sú zlé. Toto je loz, manipulácia s verejnostou a cynická zrada koalicného partnera," napísali zástupcovia KDH v roku 2006 vo svojom stanovisku.

"Ultimátum ci nátlak ako politickú metódu odmietame," kontroval pred vyse styrmi rokmi Dzurinda.

Palko: Za neúspech môze aj cirkev

Niekdajsí podpredseda KDH Vladimír Palko vsak z neprijatia zmlúv neobvinoval len politikov vtedajsej vládnej koalície, ale aj predstavitelov cirkví.

"Niektorí predstavitelia krestanských cirkví zlyhali tým, ze svojimi verejnými vystúpeniami vytvárali dojem, ze výhrada vo svedomí nie je aktuálna a výsostne dôlezitá téma," poznamenal Palko s odstupom niekolkých rokov.

Zo stola tak boli zmätené aj dve obcianske petície. Jedna, s priblizne 100-tisíc podpismi pozadujúca odobrenie spomínaných dokumentov a druhá, proti prijatiu zmlúv, z dielne Aliancie nového obcana.

Po prehratých volbách si Vatikánske zmluvy vraj oblúbil aj R. Fico.väcsí obrázokAutor: TASR

Druhá vláda predsedu SDKÚ-DS si tak pod sebou definitívne podpílila konár a v júni 2006 sa na dalsie styri roky chopila moci znacne rozdielna koalícia v zlození Smer-SD, SNS a LS-HZDS.

Kormidlo dolava a spät

Okrem otocenia politického kormidla dolava to znamenalo aj totálne pozastavenie snáh o ratifikáciu neschválených zmlúv do slovenského právneho poriadku. V mene vlády to jasne vystihol podpredseda vlády Dusan Caplovic.

"Do roku 2010 túto tému otvárat nebudeme," skonstatoval strucne, ale jasne podpredseda vlády a Smeru-SD.

A práve v tomto roku Vatikánske zmluvy opät ozili potom, co zacala vznikat pravicová vláda za úcasti KDH.

"Táto zmluva nie je len súcastou násho programu, ale som presvedcený, ze bude aj súcastou vládneho programu. Je to medzinárodný záväzok Slovenskej republiky. Neprijímali sme zmluvy, aby boli na papieri, ale aby sa realizovali," poznamenal predseda KDH Ján Figel v stredu po spolocnom rokovaní u prezidenta Ivana Gasparovica.

Vznikajúce napätie vnútri pravicovej stvorkoalície vsak môze zhasnút rýchlejsie nez by plamienok nedorozumenia vôbec vzblkol. Necakanú podporu totiz krestanskí demokrati nasli u predsedu liberálnej SaS Richarda Sulíka.

"My nemáme problém s výhradou vo svedomí, pretoze to jednoznacne zvysuje slobodu jednotlivca," uviedol pre Hospodárske noviny Sulík.

Problém so schválením dosial nepodpísaných zmlúv navyse nemá ani potenciálna premiérka Iveta Radicová. Nevyjasnený tak ostal len názor poslancov Mostu-Híd. Ich líder Béla Bugár vsak v minulosti ziaden problém s týmito dokumentmi nemal.

Cestu k Vatikánskym zmluvám v núdzi vraj nasiel aj dosluhujúci predseda vlády Robert Fico. Ten totiz údajne KDH ponúka za úcast v spolocnej koalícii okrem významných postov aj schválenie týchto dokumentov.