Odpovezeno: 13. 11. | 12:55Autor: kamila

Otázka: dobry den. moja otazka znie : keby ste mali este moznost stat na tribunali dnes , v tejto dobe, v tomto storoci, pred celym narodom, cim by ste ludi povzbudili ?
dakujem a zelam pekny den

Ján Budaj: Toto bude posledná odpoved, ostatné otázky si vezmem domov a ak to bude mozné tak vám odpoviem.

Ak by som stál na tribúne dnes, tak by som len pripomenul, ze verejné veci drzíme vo vlastných rukách, ale ak sme nepozorní, tak nám ich podchvílou ktosi kradne, spiní alebo pobabre, tak ako je to s inými nasimi právami alebo vlastníctvom. Verejný zivot, na ktorom máme prostredníctvom volebných lístkov podiel, sa podobá nasej záhrade alebo bytu, ak ich prílis zanedbávame, zacnú sa kazit, vyrastie burina, ktosi nám cez deravý plot ukradne vsetku úrodu...Demokracia bez aktívnych obcanov je iba bábková hra za vela penazí. Nechat strany a politikov panovat v státe bez kontroly obcanov je luxus, ktorý si nedovolia ani tie najbohatsie národy, a ktorý si nemôzeme dovolit ani my. Mozno to nie je nic nové, ale je predsa známe, ze vsetky múdre veci boli uz vypovedané a na vsetky správne cesty uz bolo upozornené. Od nepamäti je nasím problémom len nasa slobodná vôla.
Dakujem vsetkým diskutérom za láskavé, urázlivé aj zvedavé otázky, dovidenia pri budúcej prílezitosti.
Ján Budaj

Odpovezeno: 13. 11. | 12:50Autor: yogy333

Otázka: Ako vnímate vtedajsích komunistov v súcastnej politike.Oni nepostrehli neznú revolúciu?

Ján Budaj: Myslím, ze ten nesikovný bonmot R. Fico uz mnohokrát olutoval. Uvidíte, ze tento rok si november pripomenie.

Odpovezeno: 13. 11. | 12:49Autor: Raiff

Otázka: Pán Budaj. hovorí sa, ze revolúcia poziera vlastne detí... Aký je Vás názor v súvislosti s Vasou osobou?

Ján Budaj: Poziera, ale nezne...Ale to berte skôr ako nevydarený pokus o zart.

Odpovezeno: 13. 11. | 12:48Autor: tibor

Otázka: Aký je v súcasnosti vztah medzi Vami a M. Knazkom?

Ján Budaj: Kamarátsky.

Odpovezeno: 13. 11. | 12:47Autor: Láda

Otázka: Dobrý den, muzete mi ríci, jakou roli hrál v tzv. "sametové" revoluci na Slovensku pan Dubcek? Jak se "slovenstí revolucionári" dívali na jeho snahu za kazdou cenu zachovat jednotný Ceskoslovenský stát?

Ján Budaj: Dubcek bol slusný clovek a hoci hovoril recou svojej generácie, postupne sa mu priznával jeho schopnosti a hlavne skúsenost, tú elementárnu ludskú skúsenost, so zradou, podlostou a inými dimenziami ludského správania, ktroé on spoznal pri svojom vzostupe aj páde. Bol to clovek aj istej pokory a lojality, aj preto aj napriek ústrkom, ktorých sa mu v PRahe dostávalo, trval na svojej lojalite, ako federálneho poslanca, az do svojej smrti. Krátko pred jeho nehodou sme mali spolocne rozhovor s novinármi, myslím, ze to bolo v Národnej obrode, a týkalo sa to výrocia SNP a celkového vývoja, ktorý spel k prijatiu slovenskej ústavy. Pýtal som sa ho, co urobí potom, pretoze nech uz majú byt dôvody rozdelenia federácie akékolvek, jeho politický kapitál bude, v prípade osamostatnenia, pre SR neocenitelný a on ako osoba môze byt dôlezitou protiváhou Vladimíra Meciara, ktorého politický stýl nás oboch znepokojoval. Alexander Dubcek mi povedal, ze ak SR vyhlási vlastnú ústavu, on ako Slovák sa prestane cítit byt viazaný federálnou lojalitou a dá sa k dispozícii Slovenskej republike. Zial práve v den prijatia tej ústavy mal A. Dubcek nehodu, ktorá mu bola napokono smrtelnou. Vklad jeho zmierlivej osobnosti by sa bol veru zisiel. Doteraz je, podla mojej mienky, obdobie Dubcekovho experimentu z pohladu Slovenska nezmapované a nasu bezradnost nad tým sme ukázali aj minulý rok pri 40. výrocí okupácie. Nech bol Dubcekov experiment podla mnohých odsúdený na udusenie - co asi bol - predsalen je faktom, ze z územia niekdajsieho CSR nevzisiel v 20. storocí ziaden signál, ziadna výrazná politika, ziadna vízia, ktorá by tak presiahla nase provincné pomery, a ktorá by tak ovplyvnila politiku za hranicami Ceskoslovenska ako bol Dubcekovský rok 1968. Od okupácie odumierali ilúzie Západu o Moskve a jej socializme a tanky, ktoré obsadili nase mestá zároven zvlacovali aj marxizmus-leninizmus. Aj ked vo svojej upadnutej podobe este dozíval v podobe husákovsko-jakesovskej normalizácie.

Odpovezeno: 13. 11. | 12:38Autor: sklamaný z vás

Otázka: Kto vás poslal do ulíc,ako dlho ste si pripravovali tie oblbujúce prednesi.Nemáte výcitky svedomia za rozkrádanie ktoré nastalo po revolúcii,zatváranie rozbehnutých výrobných procesov a za to ze vtedy este len neznámi pán Havel,ktorý kde na slovensko vstúpil do fabriky tá sa okamzite zavrela.Pustil

Ján Budaj: Do ulíc som isiel sám a veru tak ako ani iní, nebol som si istý, ci sa vrátim domov. Oblbujúce prednesy som pripravoval s úprimnou vierou neoblbovat, ale hovorit ludom práve to, co sami dovtedy hovorit nemohli. Rozkrádanie, ktoré nastalo po revolúcií, nerobili revolucionári a ani zan revolúcia nenesie zodpovednost. Robili ho politici, ktorí vzisli z volieb a zodpovednost za to akí boli a sú nesieme my volici. Ale nemyslím si, ze je tu raj. Strany nebadane priskrcujú niektoré demokratické pravidlá a obcania, ktorí by chceli aktívne do politiky zasiahnut majú mnohé bariéry, hlavne financné. Na to treba poukazovat pretoze ak sme nexceli totalitu jednej strany neznamená to, ze východiskom je partokracia sekretariátov politických strán, ktoré si strázia výsady, poslanecké imunity a astronomické príjmy zo státnej pokladnice. Chyby, na ktoré poukazuje tlac casto ignorujú, náprava sa neuskutocní, nový skandál zahladí ten predoslý. Kedze parlament tvoria stranícky poslanci a od neho sa odvíja vsetka moc zdalo by sa, ze partokratické vírusy sú v nasej demokracii neznicitelné, ale nie je to tak. Niektoré strany nás ignorujú, iné nás svojou aroganicou odrádzajú od úcasti na volbách - ale v skutocnosti v tomto systéme pánmi predsalen volici. Ak to budú chciet poslú politické elity, ktoré uz zabudli, kto je ich pánom, z parlamentu prec. Takze ako vidíme demokracia je systém plný nedostatkov, ale kvôli tejto jednej poistke mal pravdu Churchill ak ho nazval stále este najlepsím.

Odpovezeno: 13. 11. | 12:29Autor: Michal M

Otázka: Dobry den,

uprimne akeho ste nazoru na svojich porevolucnych spojencov? Ako vnimate svoje posobenie v politike po 89 z moralneho hladiska a ako hodnotite svoj prinos pri praci s elektoratom?

Dakujem.

Ján Budaj: VPN vlastne vytvorila novú politickú elitu prvých mesiacov po novembri 89 sprvu v nej boli predovsetkým ludia, ktorí mali legitimu tej politiky, z ktorej sa este nedalo zarábat, ale za ktorú sa zatváralo, ale prirodzene prichádzali a museli prichádzat aj ludia, ktorých november zastihol na druhej strane. Po prvých slobodných volbách bola VPN nositelovm velej modernizacnej vízie ci uz ekonomickej reformy (sociálno-trhové ekologicky orientované hospodárstvo) ci ide o reformu spolocenských vztahov (odstránenie partajnosti v prospech odbornosti, potlacenie rodinkárstva a korpucie) alebo v oblasti budúceho postavenia Slovenska vo federácií (dovrsenie národnej zvrchovanosti a vytvorenie partnerskej, rovnocennej federácie) alebo v Európe(návrat do Európy a spojenectvo so Západom). Popri vítaznej VPN tu pôsobili aj sily, ktoré ozivili programy spred nástupu komunizmu. Bolo to KDH, ktoré sa hlásilo k pozitívnemu odkazu HSLS, bola tu SNS, ktorá sa hlásila k vojnovému slovenskému státu a jeho politike a do istej miery aj geopolitike, a boli tu aj strany bývalého národného frontu a KSS, ktoré si hladali nové programy... A tiez dve mensinové strany. Jednu tú liberálnu vzala VPN na kandidátku (co veru odvtedy nikto neurobil), druhú zalozil Mikulás Duray, ktorý tiez kriesil agendy z minulosti. Rozbitie VPN nech uz ho prisudzujeme comukolvek nezanechalo na Slovensku ziadneho rovnocenného nasledovníka modernizacnej agendy. To bol zaciatok trnistej cesty, ktorej koniec este nie je ani dnes. Urcité reformy aj pod tlakom poziadaviek EÚ prebehli, ale stýl politiky tazko importovatelná politická kultúra, nás stale usvedcujú z dôsledkov komunizmu. Cesta z totalitarizmov trvá zatial len mensiu polovicu casu, ktorý sme pod nimi prezili.

Odpovezeno: 13. 11. | 12:17Autor: Zijúci

Otázka: Pán Budaj. Vase vystúpenie na tribúnu malo istotne svoje pozadie a motiváciu, ktoré poznáte len Vy. Komunisti nutne potrebovali zmenu rezimu. Bez dohody "mocných" o páde komunizmu v ZSSR by ste si ani "neskrtli", nemyslíte???

Ján Budaj: O pozadí môjho politického úcinkovania som povedal viac, nez ktorýkolvek iný politik, pretoze som naozaj nemal a nemám co tajit. Motiváciou bola túzba po slobode, ktorú má kazdý clovek, najmä ked je mladý, a ktorú som sa rozhodol neopustit ani ked roky pribúdali v novembri som mal 37 a zdalo sa mi, ze aj keby môj zivot skoncil s týmto dátumom stálo by to za to. A vcelku na tom názore nemám co menit. Mnohí odporcovia totality predomnou sa predsa nedozili úspechu a ich zivoty boli zmarené, ich rodiny ponízené a prenasledované. Ked oslavujeme my, co sme prezili, ked si z toho novembra robíme zarty ironizujeme, zlahcujeme, ked protagonistov novembra smelo vysmievame - hla aký dôkaz, ze co chceli sa im aj splnilo, ze ludia sa neboja a majú pocit slobody - tak si treba pripomenút tých co sa slobody nedockali, hoci pre nu obetovali vsetko.

Odpovezeno: 13. 11. | 12:12Autor: alena

Otázka: dobrý den, je jasné, ze kto nieco chcel dosiahnut za socializmu, musel byt v komunistickej strane.Skutocne málo bolo tých, co si udrzali nezávislost, zmenilo by sa nieco, keby hned po novembri odisli z vlády skutocní komunistickí pohlavári?

Ján Budaj: Nový zaciatok potreboval aj cistý stôl. Vítazi novembra 89 boli k porazeným velkorysí, ale samozrejme poziadavka, aby sa prerusila kontinuita pohlavárov v najvyssích pozíciách bola namieste, neslo o konkrétne osoby a to, ci mali ruky viac ci menej zaspinené násilím a spinou bývalého rezimu. Islo o signál stýlu politiky, ktorý mal byt iný. Chyby potom spôsobili, ze skôr nez Západnú demokraciu tu máme transformovanú normalizáciu. Starí politici si do nového rezimu priniesli svoje staré spôsoby: znova viac zavázili konexie, stranícka príslusnost a korupcia nez odborné schopnosti a cestnost. Nezijeme hádam práve v takomto svete? Netrápia súcasné Slovensko práve tie isté choroby, ktoré trápili upadajúcu normalizacnú spolocnost? Ved aj vtedy - a casto tí istí - isli mocipáni predovsetkým po peniazoch a majetkoch. Ideologických komunistov tu bolo ako safránu. Práve preto, ze si komunisti uz dávno urobili státokapitalizmus, sa vedeli po novembri tak rýchlo prekabátit. Cena za to je obrovská. Nezávidím a nemyslím tu iba ich bohatstvo, cenou je obrovská dezorientácia verejnosti, jej frustrácia a návrat nedôvery. Ved Slovensko je dnes krajinou, ktorá napríklad v minulých eurovolbách "dosiahla" najnizsiu úcast v celej Európe. Nepochybujem, ze nedôvera v demokratické institúcie sa prejaví aj v zajtrasích regionálnych volbách. Takéto alarmujúce výsledky by mali demokratické sily vnímat ako budícek a poziarny zvon. Ale nevnímajú. Prílis sa prispôsobili pomerom. Ak by toto 20. výrocie aspon trochu obnovilo a pripomenulo, ze strany vzisli z námestí, a ze bez angazovanej verejnosti sa demokrati, najmä demokrati, z politiky vytratia, potom majú takéto výrocia zmysel.

Odpovezeno: 13. 11. | 12:03Autor: zvedavá

Otázka: Pán Budaj,so mnou, zenou do 30 rokov, nestraníckou, mimobratislavcankou v riadiacej funkcii komunisti zaplnali povinné okienka. V P-ÚV ZCSSP padlo Vase meno v súvislosti s nepokojmi v Prahe a clenovia predsedníctva boli informovaní o Vás, ze ste vykrádali chaty v Senci. Je to pravda?

Ján Budaj: V tých týzdnoch som to nezachytil, skôr sa mi dostali letáky STB o tom, ze som znásilnil maloletú. O Knazkovi, ze je narkoman, Havel opilec a milionár atd. Zmätená STB musela byt z toho nekontrolovaného vývoja vedla ako vieme dnes z archívov, jedny skupiny sa zúfalo núkali novej moci - dokonca sa zachovali doklady o sledovacke Milosa Jakesa, ktoré núkali demokratom, druhé verili, ze sovieti predsa nedopustia takýto vývoj a usilovne si plnili svoju estébácku prácu. Verím, ze ked raz ÚPN zacne naplno robit, preco bol vytvorený, dostane sa aj na výskum správania STB v tejto kampani proti lídrom revolúcie. Mozno je problémom odhalovania praktík STB to, ze niektorí noví demokrati zacali STB aj jej praktiky pouzívat v demokracii. Napríklad v apríli 1990 pred prvými slobodnými volbami, federálna vláda na cele s Mariánom Calfom rozhodla, ze umozní lustrovanie kandidátov politických strán. V skutocnosti vsak verejnost oklamala a zo zoznamov STB vynala mená vsetkých vtedajsích politických predstavitelov, od prezidenta cez clenov parlamentov vlád a predsedov strán. Lustrácie v skutocnosti mali zasiahnut iba vybrané osoby, ktoré z pod tejto ochrany politici zodpovední v Prahe za lustrovanie vynali. Cize zatial co seba samých ukryli, na iných nachystali na poslednú chvílu pred volbami obvinenia. Podla súcasného séfa ceskej obdoby ÚPN historika PAvla Zácka sa takýto plán týkal práve mna. Kedze federálne ministerstvo vnútra vtedy naplno kontrolovali noví demokrati z OF je tu teda otázka, co ich viedlo k plánu ukryt lustracné materiály stoviek "svojich" politikov - ale pritom zacielit lustrácie na predsedu svojho partnerského hnutia VPN. Kedze som znásal vsetky dôsledky mám, po 20. rokoch právo klást túto otázku a môzu ju klást aj ostatní ludia VPN. Rozbitie VPN predsa - ako vieme - vyuzili celkom iné sily a predznamenalo destrukciu federácie a na Slovensku aj spochybnenie politického programu novembra 89. Dnes sme sa hádam vsetkých najväcsích rizík, pokial ide o príslusnost Slovenska k Európe a Západu, striasli. Bolo by teda nacase objasnit pravdu o tejto kapitole prvých, spolitizovaných lustrácií.

Odpovezeno: 13. 11. | 11:47Autor: Zabiar

Otázka: Revolúcia, ziadna nebola.To len niektorí si nahovárajú. Odvahu mali,ale co z toho maju.Tolko zavisti, nanávisti a arogancie, ako teraz-to je hnus.Je nam luto,ze sme to podporovali.

Ján Budaj: Po revolúcií uz nikto nezakazuje uverejnovat kriminálne informácie, nikto necenzuruje pravdu o tom aký sme niekedy brutálny v rodinách, ba dokonca sloboda z nás vyplavila na povrch vela zlých sklonov, ktoré predtým nemalo co provokovat. Na druhej strane sme spolocne presli a prechádzame takú cestu sebapoznania o akej sa nemohlo ani len snívat. Spoznávame samých seba, svet, kultúru, nové technológie a vsetko z toho sa dá pouzit na dobré aj zlé. Verím, ze vy okrem hnusu vidíte okolo seba, aspon kútikom oka, a tu i tam aj ludí, ktorých zivot baví, ktorí majú radost z toho, co robia a veria, ze svoje zivoty máme predsalen v rukách viac, nez ked nad nami panovala komunistická strana.

Odpovezeno: 13. 11. | 11:43Autor: Anna

Otázka: V tzv. neznej.... boli zainteresovaní aj viacerí obcania po okresoch a tých dnes nikto nechce pocut, stále sa hovorí iba o hlavných aktéroch, ved gro práce bolo na okresoch,bez nás by nebolo nicoho,postavení sme na okraj spolocnosti.Myslíte si ze je to správne?

Ján Budaj: Chcem zdôraznit, ze bez podpory regiónov by sme nedosiahli nic. Ba odvaha tých, ktorí sa postavili na nejaké prázdne námestie v meste odlahlom od búriacich sa hlavných miest, bola ovela väcsia. Týmto ludom doterajsí opis histórie uprel tváre aj mená a to len dokazuje, ako sme zanedbali reflexiu vlastnej cesty. Toto výrocie nás zastihlo napríklad bez toho, aby ktorýholvek historik prestudoval archívy VPN. Boli proste 20 rokov nedostupné. Tak napríklad ja ani pri najlepsej vôli neviem získat adresy aktivistov alebo neskôr funkcionárov revolucnej VPN. Ak by mi ktokolvek z vás chcel poslat svoju adresu, svedectvo o novembri 89 alebo aj nejaké príbehy, ktoré by som mohol vyuzit v knihe, ktorú písem, napíste ich na adresu: jbudaj@chello.sk. Dakujem kazdému z tých zatial bezmenných, vdaka ktorým mohla Nezná dosiahnut svoje ciele.

Odpovezeno: 13. 11. | 11:38Autor: Janka Budajka:-)

Otázka: Dobrý den,
pán Budaj, akú máte mienku o Knazkovi,Havlovi a p.Dubcekovi ? Ja som vzdy verila len p.Dubcekovi.
Zaujíma ma,ci aj Vy Ste chceli to,co sa deje 20 rokov ?Pekný den zelám.

Ján Budaj: Vsetci traja si zaslúzia verejný respekt, pretoze sa postavili za verejný záujem, slobodu a demokraciu. Ak popritom urobili aj chyby je to len preto, ze bez tých chýb ludia nevedia urobit vlastne nic. Týka sa to samozrejme aj mna...

Odpovezeno: 13. 11. | 11:35Autor: walton

Otázka: Pan Budaj, ak sa dnes spätne pozeráte na Neznú revolúciu ako jeden z jej hlavných predstavitelov (ktori na rozdiel od mnohych sucasnych politickych "vsevedov" aj niesli iste riziko), myslíte si, ze ste mali nieco urobit inak a ak áno co konkrétne a preco? Dakujem pekne a prajem Vsetko dobré!

Ján Budaj: Kto to zazil vie, ze nikdy predtým ani potom nebol pri takom historickom zlome, ze nikdy predtým ani potom sa nezhromazdil taký sociálny kapitál dôvery vzájomnosti a solidarity ponízených a zastrasovaných. Nech si ironicky cas od casu hovoríme, ze sme iba strngali klúcmi, fakt je, ze bez úcasti ludí, by sa ten zázrak nestal. Boli by nás zobrali alebo zvalcovali, tak ako to pol roka predtým urobili komunisti v Cíne a mesiac po nás komunisti v Rumunsku.
Co sme mali urobit inak? Urcite mali byt na prvom mieste slobodné volby. Nie rokovacky o podiele na prechodnej moci. Nimi sme sa tak trochu priznávali k nedôvere vo vlastné sily a aj ku pochybnostiam o tom, ako budú volit obcania. Tí ale neskôr ukázali podporu demokratom, nebolo sa coho bát. Václav Havel by sa bol stal prezidentom aj bez toho, aby musel vyjst v ústrety vtedajsej poslaneckej snemovni plnej komunistov. Chyby robila aj VPN, opustila svoj autonomistický program pokial ide o postavenie k OF aj pokial ide o postavenie Slovenska vo federácií. Tento program potom zdvihli ludia, ktorí nemali prednovembrovú legitimitu, ale za tú ponovembrovú dravost za mocou, peniazmi a funkciami. To rozhodujúcim spôsobom poznacilo transformáciu hospodárstva a majetkových pomerov, ktorá neprebiehala prirodzene (to by trvala 100 rokov) ale politickými rozhodnutiami zhora. Z odstátnenia sa stala hanba oboch národov a prehra revolucionárov v transformácií na Slovensku poznacuje verejný a hospodársky zivot dodnes.

Odpovezeno: 13. 11. | 11:27Autor: Danny

Otázka: Myslíte, ze komunizmus poskytoval väcsiu istotu pre obcanov ako teraz?

Ján Budaj: Ja som bol politický väzen a môzem vám odprisahat, ze väzenie poskytuje viac istôt pre svojich obyvatelov, nez ich majú tí vonku. Aj niekdajsie Ceskoslovensko s jeho sovietskym modelom komunizmu, bolo takým zväcseným väzením. Ostnaté drôty aj dozorcovia boli o cosi dalej a dalo sa tvárit, ze ich clovek nevidí, ale práca bola povinná a rovnako aj ponizujúce pritakávanie oficiálnej ideológií. Program sociálnych výhod bol vycerpaný, tak ako bolo vycerpané celé "ekonomické spolocenstvo" státov pod kuratelou Kremla. Vsak nakoniec si môzeme predstavit ako by sa nám zilo, keby nasa ekonomika aj politika zostala naviazaná aj nadalej na Východ, kde nastala na dlhé desatrocia taká bieda, ze sa rozpadol Sovietsky zväz a v Rusku prudko klesala sociálna situácia aj dlzka dozitia jeho obyvatelov. U nás naopak dlzka dozitia, najmú u muzov výrazne stúpla a hoci sa modernizácia Slovenska, v hospodárskej aj iných oblastiach, dlho odkladala, nakoniec zacína prinásat ovocie. To symbolické porovnávanie s mliekom a rozkami uz dávno neplatí. Aj mleiko aj rozky výjdu priemerného obcana dnes lacnejsie nez pred 20 rokmi. Ale nakoniec revolúcia nebola ekonomickou reformou a ona si svoje ciele mala naplnit, aj naplnila odovzdaním volebného lístka do rúk slobodných obcanov.

Odpovezeno: 13. 11. | 11:18Autor: blin

Otázka: chcem reagovat na rozdelení ceskoslovenska kto vam dal pravo rozdelit stat bez referenda teda bez suhlasu ludi?????delal sem na slovensku a tam mi nadavali do blbych cechu a tady mi nadavaji do blbých slovaku

Ján Budaj: Ja som bol z politiky vtedy prec. Ale verejne som podporoval referendum. Bez neho sme sa len administratívne oddelili a neprekonali sme zlú tradíciu nedemokratických, zhora rozhodnutých historických rozhodnutí, aké sprevádzali Ceskoslovenskú republiku od jej vzniku. A tak prvým rozhodnutím historického významu, ku ktorému prislo referendom bolo az vstúpenie do Európskej únie.

Odpovezeno: 13. 11. | 11:14Autor: vlado

Otázka: Keby dnes ludia vysli do ulíc boli by ste na cele a postavili by ste sa na tribúnu tak ako v roku 1989?Co vy nato?Preco ste nevstúpili do politiky pop rozdelení CSFR?Teraz by ste vstúpili do nejakej politickej strany?Dakujem

Ján Budaj: Keby dnes ludia vysli do ulíc kvôli ohrozeniu demokracie a slobody, iste by sa nasli noví lídri, z tej generácie, ktorá ju uz zazila, ja by som iste prisiel podporit. Pokial ide o politiku v samostatnom Slovensku, ked bolo ohrozené smerovanie slovenskej politiky po osamostatnení, vrátil som sa k politickej cinnosti, spolu s Milanom Knazkom sme zalozili prvú liberálno-demokratickú stranu, ktorá dosiahla pád druhej vlády Vladimíra Meciara a uspela vo volbách 1994. Nasledujúce 4 roky som venoval vsetky sily udrzaniu slovenskej cesty z novembra 89, proti balkanizácií národnej politiky - ci ako sa tomu vtedy hovorilo - karpatskému modelu demokracie. Spolu s Ivanom Simkom ako dvaja funkcionári svojich strán, KDH a DÚ, ale aj za podpory Milana Knazka a dalsích, sme dosiahli najprv mobilizáciu ochabnutej opozície prostredníctvom referenda o vstupe SR do NATO a o priamej volbe prezidenta, a ked bolo toto referendum zmaerné vtedajsou tretou vládou V. Meciara prisli sme s víziou partnerskej koalície demokratov, pre ktorú sa potom vzil názov Slovenská demokratická koalícia. Malo to byt krízové surucenstvo demokratických síl. Tento ciel sme napriek odporcom, ktorí boli aj vo vnútri nasich strán, dosiahli. Projekt ale torpédoval V. Meciar, ktorý v nom správne videl koniec svojej nadvlády, najprv sa ho pokúsal zrusit zmenou volebného zákona, a potom cez Ústavný súd. Mepodarilo sa mu to, SDK kandidovala. Cenou za obídenie nástrah V. Meciara bolo vsak vytvorenie volebnej strany, namiesto koalície. SDK skutocne uspelo, nami podporovaný líder pán Dzurinda zostavoval vládu, ale dovtedy málo viditelný vnútorný konflikt v KDH medzi ním a Jánom Carnogurským sa preniesol do fungovania vládnucej strany SDK, výsledkom coho boli dlhotrvajúce spory a zmeny na politickej scéne, vznik "premiérskej strany", ktorá popri mnohých dobrých praktických krokoch priniesla aj trpké poznanie, ze niektoré Meciarovské metódy sú pre vládnuce strany také výhodné, ze si ich od Meciara "pozicajú". Ako viete lavica sa medzitým integrovala a na pravej strane ostáva príbeh spolupráce demokratov stále otvoreným. Ja som ale posledný kto by chcel nad tým vynásat nejaké súdy. Demokracia je usporiadanie vecí a vztahov, v ktorom sa prejavia cnosti aj necnosti popri sebe, z demokracie si nemôzeme vyberat len to, co sa nám páci. A k slovenskej demokracii teraz patrí aj otázka ci pravica bude aj v budúcnosti skutocne nositelom a obrancom hodnotového sveta, ktorý zacal novembrom 89.

Odpovezeno: 13. 11. | 11:00Autor: R.S.

Otázka: Pán Budaj, ako vás pocúvam pri rôznych diskusiách na tému NR, vzdy mám dojem, ze ste este nepredýchali to, ze sa vám neusla nejaká lukratívna funkcia a cítite sa "ublízený" , ze za vase angazovanie ste nedostali dost "zaplatené". Ako to vnímate vy?

Ján Budaj: Ak je v kazdom muzovi ambícia pomoci, ja mám pocit, ze mi nic nechýba. VPN bola v casoch, ked som ju viedol, hegemónom slovenskej politiky i bez ohladu na funkcie. Co neviem predýchat je, ze po tých, co robili politiku hodnôt v casoch, ked sa za nu zatváralo, prisiel taký nadpocet korytárov, ze sa slovo politik a politika stalo u nás nadávkou. To ma cas od casu naozaj stve, ale ani korytárstvo nemení nic na dobrom pocite, ze o co som sa usiloval, to na Slovensku predsalen prevláda, ze spolocnost je oslobodená od vlády jednej strany, a ze mladý clovek si dnes vyberá z nepomerne viac sancí, nez sme to mohli robit my. Zivot ako taký ale lahsí nie je, ako ani byt nemôze. Z toho, z coho ludia jasali v novembri 89, sa nemôzu tesit kazdé ráno, na to je treba, aby sme ten nás verejný zivot ozdravili aspon tak, ze ked si sadneme k tej káve a novinám, napríklad online, povieme si aspon cas od casu, ze veci sú aj u nás celkom v poriadku.

Odpovezeno: 13. 11. | 10:54Autor: Jana

Otázka: Nosíte este "budajku"?

Ján Budaj: Nosím ju pokial ma ktosi nenahovorí, aby som ju pozical. Teraz je budajka poctená na Bratislavskom hrade, na výstave k revolúcii roku 89, ale na láskavé ponuky Národného múzea na odpredaj nereflektujem, zatial je mi este uzitocná. Nakoniec clovek nikdy nevie...

Odpovezeno: 13. 11. | 10:53Autor: Peter

Otázka: Ako by ste hodnotili podiel slovenského disentu v disidentských aktivitách, bol aktívnejsí ceský skôr liebrálnejsie zameraný disent alebo slovenský, skôr ktolícky orientovaný disent? Ako by ste vysvetlili skutocnost, ze v Charte 77 bola velká cast bývalých komunistov?

Ján Budaj: Slovensko malo skutocne akýsi deficit odporu proti rezimu. Bolo to dané viacerými prícinami, ktoré sa vsak po dnes nevyslovujú a neanalyzujú, pretoze sme jednoducho skutocne spoznávanie seba samých a svojej národnej politiky absolvovali v takom rýcholkurze, kde je vela vecí hodnotených frázami a nad analýzou a kritickým rozumom prevládajú klisé. Základom odporu v Cechách bola Charta jej zakladatelia, ale obisli Alexandra Dubceka a tým obmedzili jej prítazlivost na Slovensku. Dubcek to povazoval za chybu a z mojich rozhovorov s ním som neraz vycítil, ze bol z toho sklamaný. Chartisti boli predsa jeho súputnici z roku 1968, medzi prvými zakladatelmi bol dokonca vtedajsí minister zahranicia Jirí Hájek...Charta sa takto stala prevazne ceskou zálezitostou. Slovenskou "Chartou" bola potom az Bratislava nahlas. Aj v tomto prípade to bola nezávislá akcia ludí, ktorí otvorene kritizovali chyby rezimu, podpísali sa celými menami a svoje stanoviská neodvolali ani po represáliách. Podobne ako pri Charte aj proti nahlasistom vysli zastrasujúce a propagandistické clánky v straníckej tlaci, pripravoval sa politický proces, viacerí z iniciatívy boli vysetrovaní z trestnej cinnosti, vypocúvaní a rôzne prenasledovaní. Táto iniciatíva sa postupne zmenila na hnutie. Z jeho prostredia vzisli prakticky vsetci aktivisti Revolucného koordinacného výboru VPN. Uz z povahy veci ale obe iniciatívy, Charta aj Nahlas, zili svojimi témami a desatrocie, ktoré ich oddeluje spôsobilo, ze Bratislavu nahlas tvorili a viedli ludia inej generácie, nie z roku 68. Preto sa mohla VPN vyhnút pochybnostiam o cieloch revolúcie. Nasa skupina nekurizovala s myslienkou perestrojky ani obnovy politiky roku 68, ale ziadala slobodu a demokraciu bez prívlastkov. Vcelku ale ten deficit protirezimných aktivít Slovensko dobehlo az v procese posledných mesiacov alebo týzdnov pred pádom rezimu. Aktivizácia elít a po 19. novembri aj verejnosti bola taká náhla, ze sokovala KSS, ktorú priviedla k rezignácií na informacný monopol a nakoniec aj na moc o niekolko dní skôr nez k tomu prislo v Prahe. V den zrodu protirezimných hnutí sme akoby zázrakom stáli s ceskými disidentami na rovnakej startovacej ciare, zdielali sme spolocné politické ciele a z Cesko-Slovenska bol stát, ktorý mal po prvýkrát dve revolucné centrá. Myslím, ze rýchla aktivizácia slovenských demokratov potom pripojenie sa katolíckej cirkvi, potom Alexandra Dubceka a najmä prelomenie monopolu komunistov na televíznu obrazovku, urýchlilo vývoj v celej republike a pomohlo OF. Napokon to bolo hnutie VPN, ktoré rozhodujúcim spôsobom prispelo k tomu, aby sa odvaha ku nie polovicným ale zásadným zmenám stelesnila do projektu, ze kandidátom na prezidenta sa stane nedávny politcký väzen a disident - Havel.

Odpovezeno: 13. 11. | 10:39Autor: Jaroslav Gnebus

Otázka: Dobrý den.
Povráva sa ze komunisti rafinovane zlozili moc sami, aby po neznej
revolúcií mohli legalizovat ich nakradnuté majetky. Co je na tom Pravdy?
A aká je skutocne pravda?
Jaroslav Gnebus.

Ján Budaj: Komunisti neskladali moc radi a len pod tlakom generálneho strajku. Aj potom bojovali o kazdú pozíciu. Tým, ze OF v decembri urobilo s KSC tzv. historický kompromis, mnohé pozície si udrzali. Komunisti si udrzali aj svoj majetok, Marián Calfa oddaloval odobratie majetku KSC tak dlho, ze do konca federácie k nemu neprislo. KSC a KSS získali novú legitimitu v januári, kedy bol prijatý zákon o politických stranách, v ktorom boli KSC a KSS legalizované v nových pomeroch. Zaciatkom januára dokonca OF rozpustilo svojich aktivistov na podnikoch a zacalo varovat pred zmenami v nomenklatúre, ktorých sa dozadovali ludia na podnikoch a závodoch. V Prahe revolúcia skoncila jednohlasnou volbou Václava Havla prezidentom. VPN na Slovensku pokracovala v paradigme novembra: usilovali sme sa naplnit v realite slová o zrusený vedúcej úlohy strany, hlásali sme poziadavku prerusit personálnu kontinuitu normalizacných, husákovsko-jakesovských komunistov na cele parlamentov a vlád. Toto krídlo VPN vsak prehralo s druhým, ktoré sa chcelo väcsmi prispôsobit politike OF.

Odpovezeno: 13. 11. | 10:28Autor: Karol Kosice

Otázka: Dodnes si myslim,ze prvym ponovembrovym predsedom parlamentu ste mali byt Vy, nie sudruh Schuster.
V case, ked este VPN rozdavala karty, preco pri vybere premiera dostal prednost Meciar pred Stracarom ? /vtedajsim prezidentom VSZ/

Ján Budaj: VPN v prvom období presadzovala rýchle volby, tak ako sme mali legitimitu z námestí. Nechceli sme robit s komunistami koalicnú vládu. Pokial ide o ich garnitúry ziadali sme, aby odisli predstavitelia mocenských zloziek, skopromitovaní v donucovacom rezime. Chceli sme vlastne úradnícku vládu, na dva najviac tri mesiace. Preto sme neprebrali v novembri a decembri ani funkcie po boku komunistov. Do vlády isiel ako pozorovatel Vlado Ondrus a este predtým 2. decembra sme ohlásili, ze pôjdeme do slobodných volieb, ktoré chceme cím skôr. Tento okamih je aj prvou krizovatkou, kde sa rozisli predstavy OF a VPN. OF malo s nami dohodnutú stratégiu pozorovatelov resp. tzv. predsunutých hliadok v poslednú chvílu ju ale OF opustilo. Volby boli potom az o viac ako pol roka. Z okolitých státov dostal tunajsí obcan do ruky volebný lístok najneskôr. Bola to chyba.

Odpovezeno: 13. 11. | 10:21Autor: jeff

Otázka: pan budaj vy fakt verite v nezne revolucie?

Ján Budaj: Kazdá revolúcia je o nádeji ponízených. V ziadnej by netiekla krv ak by ju mocipáni nezacali prelievat. V novembri 89 bolo na námestiach privela ludí a komunisti mali primálo odvahy. Okrem toho vedeli, ze násilím si nepredlzia moc na dlhú dobu, pretoze ich Sovietsky zväz uz nechráni. V takej situácií iba blázon zacne so zabíjaním. Pravda takí blázni medzi komunistami boli a ozbrojené potlacenie dlhú dobu chystali, tu na Slovensku o tom rokovala armáda este aj po polovici decembra, ale nakoniec so strelbou nezacali.