Najkrvavejsí útek z väzenia pripravil Tibor Polgári

13:31 | 19.10.2007 | Andrej Onufer

Seriál - Najkrvavejsí útek z väzenia v dejinách Ceskoslovenska sa odohral len dva roky po Neznej revolúcii v Leopoldove. Jeho hlavným aktérom sa stal Tibor Polgári z Nových Zámkov. Pôvodne sedel za vydieranie, za ktoré dostal 13 rokov za mrezami.

Ciernym dnom v histórii ceskoslovenského väzenstva sa stal 23. november 1991. Vtedy sa Polgári spolu s dalsími siestimi väznami rozhodli doslova prebit na slobodu.

Pri akcii vzbúrenci brutálne zavrazdili piatich dozorcov, ktorí im prisli do cesty. Po tejto kauze im vymeral  súd tri dozivotné tresty, pricom dalsí styria väzni vyviazli "len" s mnohorocným väzením.

Útek mali zlocinci dobre naplánovaný, predchádzali mu niekolkomesacné prípravy a výroba zbraní. Vzbúrenci boli odhodlaní dostat sa na slobodu stoj co stoj.

Smrt v ukrutných bolestiach

Väzen odsúdený na dozivotie má v cele spartanské podmienky.väcsí obrázokZdroj: Aktuálne.sk

Po pravidelnom sobotnajsom scítaní väznov, poziadal vodca vzbury Polgári dozorcu, aby mu otvoril mreze. Tvrdil, ze chce hodit do schránky list. Bola to vsak iba zámienka.

Hned ako dozorca otvoril mreze, Polgári ho spolu s dalsím väznom Milosom Urigom napadli. Uriga donho niekolkokrát vrazil nôz.

Dozorca sa este dlho zvíjal a krical v bolestiach, kým mu z jeho útrap pomohla az smrt.

Vzbúrenci sa dostali az do väzenskej kancelárie, kde brutálne zmlátili dvoch zamestnancov. Nezabudli ich aj okradnút. Dalsích dvoch dozorcov, ktorí prisli na sluzbu takisto zbili a okradli. Navyse ich vyzliekli z uniforiem, ktoré si neskôr obliekli vzbúrenci.

Krvavé jatky na bráne

Prebili sa az k bránam väznice, kde zaútocili na väzenskú stráz. Styroch zavrazdili, dalsí dvaja útok prezili, najmenej dokaliceného dozorcu zobrali so sebou ako rukojemníka.

Dozorcov obrali o samopaly a pistole. Vzbúrenci sa vsak pred únikom z väzenia vrátili spät do basy, aby zobrali so sebou dalsieho z väznov.

V rýchlosti si este stihli vybavit úcet s jedným z odsúdených, ktorého Polgári nemal rád, co sa mu aj stalo osudným. Na mieste ho zastrelili a vyrazili do leopoldovských ulíc.

Vzbúrenci zastavili na ulici náhodné auto a pod hrozbou zastrelenia posádky ho ukradli. Chceli sa pôvodne dostat do Bratislavy. Za Trnavou vsak havarovali.

Jednému zo soférov, ktorý sa pri nehode zastavil, aby posádke pomohol, vsak ukradli auto a vrátili sa spät do Trnavy, kde sa bezradne túlali po meste.

Nakoniec síce nasli výpadovku na dialnicu do Bratislavy, vydali sa vsak smerom na Hlohovec. Po chvíli im dosiel benzín. Auto nechali tak a isli peso. Cestou natrafili na polnohospodársku budovu, kde prepadli stráznika a ukradli mu auto.

Dosiel im benzín

Po niekolkých kilometroch dosiel benzín aj tomuto autu. Pesi sa dostali az do Maduníc, kde nasadli na prvý vlak, ktorý prisiel. Ten vsak isiel opacne ako pôvodne plánovali a tak sa styri hodiny po úteku z väznice ocitli opät v Leopoldove.

Polícia nasadila na vypátranie sadistických vrahov vsetko, co mala k dispozícii, médiá informovali a neustále varovali miestne obyvatelstvo.

Vrtulníky monitorovali rozlahlé územie, az pokial sa väzni mohli potencionálne dostat. Do akcie  nasadili stovky policajtov, vrátane speciálneho komanda.

Skryli sa v stohu slamy

Vrahovia zacali cítit, ze je okolo nich akosi viac dusno ako predpokladali. Z Leopoldova sa im podarilo utiect na pozemok polnohospodárskeho druzstva v Zlkovciach. Tu sa ukryli do stohu slamy.

Prezradila ich vsak vlastná netrpezlivost. Zamestnanci na druzstve si totiz vsimli, ze zo stohu obcas ktosi cíha. Kedze tí vedeli, ze usli trestanci, okamzite zalarmovali políciu.

Komando stoh obklúcilo a len den po krvavom úteku z väznice sa im utecenci vzdali. Tibor Polgári, Milos Uriga a Ondrej Havran dostali 2. februára 1993 na Mestskom súde v Bratislave dozivotie.

Bartolomej Botos dostal 18 rokov, k comu mu prirátali este neodsedených sest rokov. Dohromady si tak odsedí 24 rokov.

Dalibor Bajger dostal 15 rokov, spolu 22, Václav Fedák 15 rokov, spolu vyse 16 rokov a Duda bol odsúdený na 13 rokov, spolu vyse 18.

Ondrej Havran sa 29. mája 1993 krátko po vynesení rozsudku v cele obesil.